Voľby do Európskeho parlamentu sa nezadržateľne blížia. Od septembra minulého roka sú to už v poradí tretie voľby, v ktorých sa proti sebe postavia dva nezmierniteľné politické tábory. Súboj národno-vlasteneckých konzervatívcov a tradičných sociálnych demokratov proti ultraliberálnym progresívnom a fanatickým atlantistom, vyvrcholil politicky motivovaným atentátom na demokraticky zvoleného štvornásobného premiéra Roberta Fica. Najmä Progresívne Slovensko po jesenných predčasných parlamentných voľbách so svojou agresívnou politikou spolarizovalo slovenskú spoločnosť do takej miery, že každý kto nesúhlasil s ich politickým presvedčením, bol automatický považovaný triedneho nepriateľa.
Vytvorenie falošného obrazu o únose demokracie, právneho štátu a európskeho smerovania Slovenska za asistencie silného mediálneho dopingu, zneistilo nekritickú a politicky vlažnú časť slovenskej populácie. V mysliach mnohých ľudí nezaujímajúcich sa o politiku nastal totálny chaos a neistota. Začali sa pýtať samých seba: „V akej krajine to žijeme?“ Niektorí z nich dokonca začali uvažovať o obchode do zahraničia. Nebudú predsa žiť v štáte, v ktorom sa rozmáha chaos, kriminalita, legalizovanie trestnej činnosti a jeho odklon od Európskej únie smerom do Ruska. Na overenie týchto klamstiev a manipulácií stačí pritom tak málo. Okrem zapojenia zdravého sedliackeho rozumu a uvažovania by si títo ľudia mali viac overovať jednostranné informácie z viacerých zdrojov. Nemôžu bezhlavo počúvať svojich politických a mediálnych miláčikov, čo smú alebo nesmú čítať a sledovať. Toto odporúčanie patrí aj nekritickým voličom a sympatizantom takzvanej slušnej opozície vedenej súčasným predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom.
Pre získanie osobného politického prospechu sú mnohí opozičníci ochotní obetovať nielen dobré meno Slovenska v zahraničí, ale aj pokojné a mierové spolunažívanie jeho občanov. Chaos a neistota v spoločnosti im donedávna hrala do karát. Po politicky motivovanom atentáte na Roberta Fica, museli zjemniť rétoriku. Politická kampaň z ulice sa preniesla do mediálnej sféry. Trápnosti okolo akéhosi boja za zachovanie verejnoprávnosti v RTVS spoločne s partizánčinou časti zamestnancov Televízie Markíza pod vedením Michala Kovačiča sú toho jasným príkladom. Spomeňme si ako jeho neslávne známa manželka Zuzana Kovačič Hanzelová pred pár rokmi po vražde Jána Kuciaka podobným spôsobom viedla vzburu proti vtedajšiemu vedeniu RTVS. Manželom Kovačičovcom sú zdá sa pravidlá slušného správania a morálky na míle vzdialené. Obaja svojím správaním dokázali, že nikdy neboli, nie sú a nikdy nebudú skutoční novinári.
Celá akcia okolo boja s vedením televízie Markíza je súčasťou vrcholiacej predvolebnej kampane do Európskeho parlamentu. Jej cieľom nie je nič iné ako zabrániť ďalšej potupnej prehre Progresívneho Slovenska. Frustrácia jeho členov a nekritických sympatizantov je evidentná. Prehrať s niekým kto nemá takmer žiadnu relevantnú podporu zo zahraničia, tretieho sektora a spriaznených médií, sa tak ľahko nezabúda. Progresívci v týchto voľbách hrajú doslova vabank. Ak sa mi nepodarí ani v tomto prípade poraziť Smer-SSD, ich vysnívaní sen o prevzatí moci na Slovensku, sa im bude každým dňom viac a viac vzďaľovať. Ak sa naplní tento scenár bude to dobrá správa pre Slovensko a väčšinu jeho obyvateľov.
Autor: Matej Mindár
