Minulý týždeň 17. júla sme si pripomenuli tridsiate druhé výročie prijatia Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Počas celého júlového mesiaca sa pri tejto príležitosti po celom Slovensku na viacerých miestach rozhoreli tzv. vatry zvrchovanosti. Táto tradícia má korene práve v deň prijatia slovenskej zvrchovanosti 17. júla 1992. Po júnových voľbách sa na pôde Matice slovenskej na Františkánskej 2 v Bratislave, konali tzv. „okrúhle stoly“. Na základe spomienok redaktora matičných Slovenských národných novín Petra Štrelingera vieme, že sa pri nich zišli zástupcovia víťazných pronárodných politických strán – HZDS, SNS a SDĽ, s predstaviteľmi Matice slovenskej. „Práve tam zaznelo, že o vyhlásení „nezávislosti“ bude rokovať slovenský parlament 17. júla… No mňa trápila myšlienka, čo bude, ak Národná rada prijme toto vyhlásenie. Bude to politický akt, o ktorom rozhodnú politické sily. No ako na to zareaguje verejnosť? Ľudia budú sedieť pri rádiách, pri televízii – a nič! A vtedy vo mne skrsol nápad, že by sa mali na znak súhlasu, na znak radosti, po celom Slovensku zapáliť „vatry zvrchovanosti“.“ Peter Štrelinger ďalej spomína ako si v tej chvíli pomyslel, že Slováci odjakživa prejavovali svoju radosť a súdržnosť zapálením ohňov. „Boli to i signálne ohne pri nájazdoch Turkov či počas SNP. Napísal som na kúsok papiera tento návrh a postrčil som ho Vladimírovi Mečiarovi počas rokovania „okrúhleho stola“ v refektári Matice. A treba povedať, že Mečiar bol naozaj muž činu, po skončení zasadnutia sa pri mne pristavil a súhlasil s tým, že je to dobrý nápad, aby sme to teda zorganizovali.“ V závere nezabudol spomenúť ani jeho kolegu z redakcie Drahoslava Machalu, ktorý ešte doplnil návrh, že by bolo výborné, aby po odhlasovaní zvrchovanosti zazneli večer o 19. hodine po celom Slovensku zvony. „To, pravda, záviselo od ochoty cirkvi. Niekde sa to podarilo, niekde nie… No vatry zvrchovanosti napokon horeli najmä našou zásluhou po celom Slovensku. Spomínam si, že sme presvedčili horolezcov, aby vystúpili na Kriváň a tam zapálili oheň. Táto tradícia zapaľovať „vatry zvrchovanosti“ pretrvala dodnes.“
Jedným zo spoluautorov myšlienky tradície vatier zvrchovanosti bol aj vtedajší poslanec Federálneho zhromaždenia za Hnutie za demokratické Slovensko, novinár Ján Smolec. Podľa jeho spomienok nápad zorganizovať na počesť vyhlásenia slovenskej zvrchovanosti vatry zvrchovanosti, sa zrodil na pôde bratislavskej redakcie Slovenských národných novín. „Keď sme uvažovali, ako osláviť vyhlásenie zvrchovanosti slovenského národa, po dlhšej diskusii odznel návrh, že vyzveme občanov, aby večer po vyhlásení slovenskej zvrchovanosti Slovenskou národnou radou založili na slovenských kopcoch a vrcholoch vatry, ktoré by nebesiam a okolitému svetu oznámili, že jeden z najstarších národov Európy konečne dosiahol zvrchovanosť.“ Ďalej spomína, že k ich iniciatíve sa pripojil aj šéfredaktor týždenníka EXTRA Imrich Demovič. Podľa jeho slov mali všetci obrovskú radosť, že na ich výzvu reagovali prakticky všetky slovenské mestá a dediny. „Pre zaujímavosť spomeniem, keď sme sa pýtali predstaviteľov niektorých obcí na južnom Slovensku, prečo odignorovali našu výzvu, s úsmevom odpovedali, že nemali na vatry dostatok dreva. Čechoslovakisti zúrili a opakovali svoje katastrofálne predpovede, že po troch mesiacoch našej samostatnosti prídeme za Čechmi s prosbou, aby sa Česko-Slovensko opäť obnovilo. Našťastie sa nijaký z katastrofických scenárov nepotvrdil…“
Tradíciu vatier zvrchovanosti musíme uchovať pre ďalšie slovenské generácie. Je symbolom boja Slovákov za vlastný štát. Zároveň je aj pripomienkou ako ľahko môžeme ako národ a štát stratiť svoju zvrchovanosť, ak dovolíme iným rozhodovať za nás. V súčasnej dobe prebieha zápas o zachovanie národného štátu ako takého. Nesmieme dopustiť, aby ľudia odmietajúci základné atribúty zvrchovanosti a nezávislosti, boli súčasťou vládnej moci. Iba ten národ dokáže prežiť, ktorý si dokáže zvoliť politických zástupcov s pozitívnym vzťahom k národnému štátu. Na toto nesmieme nikdy zabúdať. Slovenský národ si zaslúži mať naďalej svoj vlastný národný štát. Je len na nás ako sa k tomu postavíme. Som presvedčený, že veľká väčšina Slovákov je napriek mnohým spoločensko-politickým problémov hrdá na svoj štát. Slovenská republika počas svojej viac ako tridsaťročnej existencie ukázala svoju životaschopnosť. Jej vznik 1. januára 1993 je tak víťazstvom všetkých Slovákov.
Autor: Matej Mindár
