Odchodom opozičnej poslankyne Martiny Holečkovej z radov KDH sa znovu potvrdila smutná realita v akom hrôzostrašnom stave sa už dlhšiu dobu nachádza kresťansky orientovaná mládež zaujímajúca sa o politické dianie na Slovensku. Málokoho asi prekvapí, že zodpovednosť za tento stav nesie viac ako tridsať rokov nadstavená paradigma kresťanských demokratov určujúca politiku zamierenú proti niekomu. Vďaka tomu boli tri až štyri generácie reálnych a potenciálnych politikov tohto hnutia mylne vedené nie na reálnu a logickú spoluprácu so sociálnymi demokratmi a národovcami na úrovni vlády, ale na spoluprácu so svojimi liberálnymi a progresívnymi „priateľmi“.
Jediné čo ich dodnes spája je odbor voči Vladimírovi Mečiarovi a Robertovi Ficovi. Iste vlády oboch premiérov neboli vždy ideálne. Objavili sa mnohé kauzy, ktoré vedeli otriasť časťou slovenskej verejnosti. Každá minca má však dve strany. Ak chceme byť naozaj objektívnymi sudcami nesmieme vynechať ani mnohé pochybenia vlád širokej koalície liberálov a kresťanských demokratov. Mnohé podozrenia z korupčného správania sa „demokratických“ vládnych politikov mali oveľa vážnejší charakter v porovnaní s vládami Roberta Fica a Vladimíra Mečiara. Okrem podozrení z finančných machinácií počas výstavby tunela Branisko a kauzy Gorila, sa počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu objavili podozrenia z kupovania opozičných poslancov Národnej rady SR. Vtedajšie vedenie KDH toto všetko bohužiaľ potichu akceptovalo. A čo je najzaujímavejšie v celej tejto veci je dnes už pomerne málo známy fakt, že Mikuláš Dzurinda politicky vyrástol v KDH. Toľko na okraj.
Vráťme sa však v podstate veci. Argument najmä mladých kresťanských demokratov, že Smer-SSD je korupčná strana na základe vyššie spomenutých skutočností ani v najmenšom neobstojí. Ich postoj možno ospravedlniť iba v tom, že sú pod silným vplyvom mainstreamových médií a svojich progresívno-liberálnych „priateľov“. Týmto spôsobom bohužiaľ postupne strácajú svoj morálny a hodnotový kompas. Namiesto racionálneho uvažovania sú plní nenávisti voči premiérovi Robertovi Ficovi. Zabúdajú však, že aj KDH bolo buď priamo alebo nepriamo namočené do oveľa závažnejších káuz najmä v čase druhej Dzurindovej vlády. Mediálna a politická propaganda v tomto smere splnila svoj účel na výbornú. Taká je však realita.
Najznámejším súčasným produktom tejto pragmatistickej mašinérie je Martina Holečková. Pre svoje odhodlanie poraziť stoj čo stoj Roberta Fica zradila svoje pôvodné kresťanské hodnoty a nahradila ich hodnotami progresívneho liberalizmu. V jej vnútornom svete je lepšie mať vládu neuznávajúcu tradičnú rodinu a národ, ako vládu „skorumpovaného“ Roberta Fica, ktorého údajná korupčná trestná činnosť nebola počas vlád OĽaNO vôbec dokázaná.
V závere budem o niečo optimistickejší. Napriek vyššie uvedeným tvrdeniam som presvedčený, že väčšia časť kresťanskej politickej mládeže nakoniec pochopí, že hlavným nepriateľom číslo jeden nie je Robert Fico, ale progresívny liberalizmus, ktorého podstata ide aj proti nej samotnej. Iba spoločnými silami sociálnych demokratov, národovcov a kresťanských demokratov sa dá zachrániť Slovensko od ideologickej kolonizácie a individualizmu, na čo upozorňuje aj hlava katolíckej cirkvi pápež František.
Autor: Matej Mindár
Foto: internet, Štandard
