Koaličný poslanec Národnej rady SR Pavel Ľupták (SNS) ako člen Výboru NR SR pre financie a rozpočet dlhodobo kritizuje zavedenie digitálneho eura. Ako kandidát na poslanca Európskeho parlamentu je tiež proti súčasnému smerovaniu Európskej únie. Nielen o tom sme sa rozprávali v exkluzívnom rozhovore, ktorý poskytol nášmu spravodajsko-názorovému webu.
V blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu kandidujte za Slovenskú národnú stranu. Ako hodnotíte vaše doterajšie pôsobenie v jej poslaneckom klube v rámci Národnej rady SR?
Zjednotenie časti národných síl na kandidátke Slovenskej národnej strany prekonalo všetky pôvodné očakávania. Rôzni zlí proroci a politológovia predpovedali, že náš poslanecký klub zložený takmer výlučne s „legionárov“, bude mať problémy. My sme ale ukázali všetkým našim neprajníkom, že od začiatku pôsobíme jednotne a sme pevnou a zodpovednou súčasťou koalície. Od svojho nástupu do Národnej rady SR som ja osobne nezaznamenal žiadne väčšie problémy, ktoré by mohli narušiť jednotu poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany.
Niektorí vaši politickí oponenti najmä z hnutia Republika vás kritizujú za to, že takmer všetci kandidáti Slovenskej národnej strany do Európskeho parlamentu nemajú záujem v prípade ich zvolenia uplatniť si svoj mandát. Aký je váš odkaz v tomto smere?
Vnímam to ako súčasť ostrého boja o národného voliča. Tým, že táto časť politického spektra má oveľa menší potenciál ako napríklad sociálni demokrati alebo progresívci, niet sa čomu čudovať. Okrem Slovenskej národnej strany a Republiky bojujú o rovnaký typ voliča aj Ľudová strana naše Slovensko, Slovenský Patriot a Zdravý rozum pod vedením Ján Baráneka. Preto mnohí ich predstavitelia púšťajú takéto hlášky. Áno uvedomujem si, že pre neinformovaného voliča sa môže na prvý pohľad zdať, že načo kandidujeme do Európskeho parlamentu, keď tam ani nechceme byť. Treba si otvorene povedať, že pre Slovenskú národnú stranu bude úspech ak bude mať v Bruseli a v Štrasburgu jedného europoslanca. Ak by sa nám podarilo získať aj druhý mandát, bol by to pre nás príjemný bonus navrch. Za neúspech budeme považovať ak nezískame ani jedno miesto v Európskom parlamente. Pre nás je veľmi dôležité, aby aspoň jeden z nás na jeho pôde hájil slovenské národno-štátne záujmy. Náš predseda Andrej Danko už dokonca vyrokoval, že ak budeme jeho súčasťou, staneme sa členmi frakcie Identita a demokracia. Treba si uvedomiť, že politika v Európskom parlamente sa robí vo frakciách. Nezaradení poslanci majú obmedzené možnosti vykonávať svoj mandát. Toto si treba uvedomiť.
Ak by ste boli zvolený za poslanca Európskeho parlamentu akým témam by ste sa chceli venovať?
Predovšetkým oblastiam ekonomiky a hospodárstva.
A ako vnímate súčasnú ekonomickú a hospodársku politiku Európskej únie?
Bohužiaľ súčasné vedenie Európskej komisie svojimi krokmi smeruje Európsku úniu k akémusi európskemu superštátu. Jej členovia prijímajú také kroky, ktoré dovolím si povedať smerujú k rozpadu Európskej únie.
Myslíte si, že je to aj pod vplyvom súčasného liberálneho progresivizmu?
Jednoznačne áno. Vývoj Európskej únie môžeme rozdeliť na dve obdobia. Prvé je obdobie pred prijatím Lisabonskej zmluvy. Vtedy mali jej členské štáty právo veta v niekoľkých oblastiach. Druhé obdobie je polisabonské. Dnes sme svedkami postupného uberania posledných zvyškov suverenity národných štátov. Mnohí západní progresívno-liberálni politici chcú zrušiť právo veta aj v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Týmto spôsobom by sme sa viacej priblížili k ich vysnívanému európskemu superštátu. Tomuto musíme stoj čo stoj zabrániť.
Za prijatie Lisabonskej zmluvy sa hlasovalo počas prvej vlády Roberta Fica (2006-2010). Okrem Smeru-SD bola jej súčasťou aj SNS a ĽS-HZDS. Neobávate sa, že vám toto môžu vaši kritici dosť ostro vyčítať?
V tom čase mnohí naivne verili, že sa budú dodržiavať základné nepísané pravidlá politickej slušnosti a morálky. Mnohí politici, ktorí ju v tom čase podporili alebo ratifikovali, vrátane bývalého českého prezidenta Václava Klausa, presadzujú dnes jej revíziu a vrátenie mnohých kompetencií národným štátom. Bude to však ťažký boj. Som však zároveň proti rôznym populistom najmä z Ľudovej strany naše Slovensko, ktorí nemajú žiadny reálny plán a vedome zavádzajú verejnosť, že vystúpením Slovenska s Európskej únie, sa všetko vyrieši. Tiež som proti tomu ako niektorí hlásajú, že Slovenská republika vstúpi do BRICS-u a všetky problémy odrazu zmiznú. Netreba týmto ľudom veriť. Verte mi nemajú žiadne riešenia iba lacné politické sľuby. Našim jediným možným riešením je sa pokúsiť Európsku úniu zreformovať na úniu suverénnych národných štátov založenej výlučne na hospodárskej a ekonomickej spolupráci.
Môže sa podľa vás Európska únia zreformovať do takej miery, že bude rešpektovať záujmy jej členských štátov a popri tom bude rešpektovaným a suverénnym hráčom v rámci svetovej politiky?
Určite môže. Nie však so súčasnými progresívno-liberálnymi politikmi. Dnes sme bohužiaľ v područí USA. Z tohto područia bude nutné vymaniť sa. Americkí predstavitelia si mnohokrát cez všelijaké nátlakové a lobistické skupiny vymáhajú rôzne hospodárske výhody. Niekedy aj dosť brutálnym spôsobom. Mojim cieľom je vytvoriť suverénnu Európsku úniu, ktorá nebude pod vplyvom žiadnej mocnosti alebo ideológie. Bez skutočných národných a vlasteneckých politikov to však nepôjde.
Prejdime teraz k digitálnemu euru. Prečo je podľa vás jeho prípadné zavedenie hrozbou pre súčasný menový systém?
Digitálne euro je niečo nové oproti doterajšiemu svetovému finančnému systému. O vydávaní bankoviek a mincí rozhoduje Európska centrálna banka. No a tie peniaze, ktoré máme na účtoch v digitálnej podobe, už nie sú v peniaze z toho absolútneho pohľadu. Sú generované komerčnými bankami na základe pôžičiek. To znamená keď komerčná banka dáva pôžičku, nepožičia vlastné peniaze, ale vytvorí si nové peniaze, z ktorých si následne účtuje úroky. Toto nie je nič iné ako obrovská celosvetová pyramídová hra a danie veľkej konkurenčnej výhody súkromným bankovým subjektom. Týmto spôsobom ich majitelia postupne získavajú majetok celého sveta.
V čom sa teda odlišuje digitálne euro od klasického doterajšieho svetového finančného systému?
Európska centrálna banka ukončila v októbri minulého roka takzvanú prieskumnú fázu. Dnes a nachádzame v prípravnej fáze. Podľa jej scenára sa má pomocou legislatívy vytvoriť konkrétne podmienky využívanie digitálneho eura. Predbežný termín jeho skúšobného zavedenia by malo byť do roka a pol. Túto informáciu mám ako člen Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet priamo od Národnej banky Slovenska.
Čo by malo nastať po jeho zavedení do praxe?
Okrem hotovosti a bezhotovostnej platby pribudne digitálne euro. Európska centrálna banka vo svojich dokumentoch hovorí, že digitálne euro je náhrada hotovosti. To znamená, že každé takéto digitálne euro bude mať svoj špeciálny identifikačný kód. Na základe toho sa bude môcť zistiť akým spôsobom sa bude pohybovať v bežnom platobnom styku. Napriek tomu, že Európska centrálna banka sa zaväzuje, že nebude sledovať jeho pohyby, neobstojí. Okrem mobilných operátorov budeme takpovediac sledovaní aj v rámci platby digitálnym eurom.
Takže ako prípadne zvolený poslanec Európskeho parlamentu budete presadzovať zachovanie klasickej hotovosti?
Áno. Budem dôsledne dbať na to, aby nebola odstránená klasická hotovosť bankoviek a mincí. Ak by sme dopustili úplné nahradenie digitálnym eurom, ako spoločnosť budeme sledovaní vo všetkom, čo robíme. Tomuto treba zabrániť.
Ste presvedčený, že Európska únia sa dokáže zreformovať v prospech suverénnych národných štátov a jeho obyvateľov?
Je to jediná možnosť ako môžeme zvrátiť súčasné procesy, je návrat do obdobia pred Lisabonskou zmluvou. Ak sa toto nepodarí dovolím si povedať, že Európska únia sa skôr či neskôr sama rozpadne, pretože to nie je prirodzené spoločenstvo. A čo je to prirodzené spoločenstvo? Sú to spoločenstvá, ktoré vznikali prirodzene ako rodina obec mesto alebo štát. Vznikali stovky a tisíce rokov. Preto majú svoje prirodzené hranice. Európska únia tak logicky nie je prirodzené spoločenstvo. Je to len umelé združenie európskych štátov, ktoré tlačia korporácie k nejakej väčšej a väčšej integrácii, čomu sa samotné národy a štáty logicky bránia. Sú proti najmä cielenej migrácii a likvidácii tradičnej rodiny.
Ako vnímate nedávny politicky motivovaný atentát na demokraticky zvoleného štvornásobného predsedu vlády Roberta Fica?
Najskôr to bol pre mňa šok a veľký smútok z utrpenia, ktoré musí premiér znášať. Neskôr som začal pociťovať doslova zlosť a rozhorčene, keď som si uvedomil, príčiny prečo sa to stalo. Osobne neverím, že to bolo dielo iba jedného človeka. Robert Fico zavadzal niekomu ako líder schopný vyhrať aj ďalšie voľby.
Zhováral sa: Matej Mindár
