Štvrtá vláda Roberta Fica ani nie po roku prešla prvou kozmetickou rekonštrukciou. Dnes už bývalá ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (HLAS-SD) podala demisiu po tom ako nebola schopná naplniť požiadavky protestujúcich zdravotníkov odmietajúcich znižovanie tempa rastu ich miezd. Mnohí z nás by sme pravdepodobne tvrdili, že nenásytní lekári sa odmietajú podieľať na potrebnej konsolidácii verejných financií. Problém je však oveľa komplexnejší.
Aby sme pochopili súčasnú krízu slovenského zdravotníctva, či chceme alebo nechceme, sa musíme vrátiť do minulosti. Počas druhej Dzurindovej vlády prevládla myšlienka, že zdravotníctvo tak ako ostatné segmenty nášho hospodárstva, musí v rámci trhovej ekonomiky vytvárať zisk. Po novom už pacient nebol vnímaný ako človek potrebujúci základnú zdravotnú starostlivosť, ale ako tovar, s ktorým možno obchodovať. Vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac (ANO) okrem iného umožnil transformáciu zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti. Od roku 2004 až dodnes nemalé finančné prostriedky bežných ľudí (poistencov súkromných zdravotných poisťovní) končia v rukách finančných žralokov. Zároveň mnoho nemocníc išlo do rúk rôznych súkromných spoločností a čo je najhoršie všetky najziskovejšie zdravotné úkony prešli rovnako pod súkromný sektor. Vďaka stále väčšiemu a väčšiemu vplyvu zdravotníckej oligarchie nedokázali ani vlády Roberta Fica tento problém vyriešiť. Jej časť sa dokonca bez väčších problémov dokázala infiltrovať aj do najvyšších poschodí Smeru-SD.
Kvôli týmto vyššie uvedeným skutočnostiam ani nový minister zdravotníctva Kamil Šaško (HLAS-SD) nebude schopný vyriešiť najväčší problém slovenského zdravotníctva, ktorý tu máme presne dvadsať rokov. Nechcem týmto spochybňovať princíp trhovej ekonomiky a právo na podnikanie. No na druhej strane si myslím, že nastal čas prehodnotiť dvadsaťročné dopady Zajacovej reformy.
Ako nadstaviť dlhodobo udržateľné slovenské zdravotníctvo a zároveň zachovať ako také princípy trhovej ekonomiky? Kompromisy musia byť na oboch stranách. Štát bude musieť naďalej akceptovať prítomnosť súkromného sektora. Zároveň podnikatelia dlhodobo parazitujúci na slovenskom zdravotníctve budú musieť urobiť ústupok v tom, že aj štát má právo robiť napríklad aj ziskové zdravotnícke úkony.
Summa summarum ak chceme ako spoločnosť posunúť slovenské zdravotníctvo na dlhodobú udržateľnú úroveň sú nutné radikálne zmeny, ktoré postihnú najmä jeho súkromný sektor. Na to však nestačí samotný minister zdravotníctva. Koalícia spoločne s rozumnou časťou našej opozície si musí sadnúť za jeden rokovací stôl so všetkými súkromnými spoločnosťami podnikajúcimi v zdravotníctve a prijať spoločenskú dohodu ako spoločne zlepšiť tento kľúčový sektor. Druhá alternatíva tvrdých a jednostranných krokov zo strany vlády nebude mať dlhodobú efektivitu. V konečnom dôsledku na to doplatí iba slovenský pacient. Dodnes si pamätám slová môjho nemenovaného vysokoškolského profesora ako každý jeden minister zdravotníctva bez ohľadom na jeho politické tričko, skôr či neskôr podľahne tlaku záujmových skupín v slovenskom zdravotníctve. Smutné konštatovanie na záver.
Autor: Matej Mindár
Foto: Internet, Topky
