Vlády pod vedením Roberta Fica a Petra Pellegriniho so svojim národno-sociálnym programom vždy presadzovali koncept suverénnej slovenskej zahraničnej politiky. Slovenská republika v ich ponímaní ako hrdý a zvrchovaný štát, má právo uplatňovať svoje národno-štátne záujmy aj mimo rámec euroatlantického spoločenstva. Oproti servilným vládam„občiansko-demokratickej“ pravice uznávali politiku štyroch svetových strán.
Vďaka nej sa prehlbovali konštruktívne bilaterálne vzťahy najmä s Ruskou federáciou a Čínou. Celkom
pochopiteľne slovenská strana neotvárala politicky citlivé témy v oblasti „ľudských práv“ a „ochrany demokracie“. Najmä Robert Fico si bol vedomý faktu, že Slovenská republika ako malý päťmiliónový štát, nemôže diktovať najväčším svetovým vojenským a ekonomickým mocnostiam ideológiu západnej európskej civilizácie. A mal pravdu. Dôsledky tejto nerozumnej aktivistickej politiky sa pretavili najmä v arabskom svete. Vráťme sa však k podstate veci.
Ak niekto tvrdí, že suverénna slovenská zahraničná politika patrí do minulosti, nehovorí pravdu. Buď vedome klame alebo svojou nevedomosťou pomáha tým, ktorí považujú úlohu národných štátov za prežitok. Do tejto skupiny patria ľudia zastávajúci uplatňovanie zahraničnej politiky plne podriadenej bruselskému a washingtonskému establišmentu. Ich rady dnes posilňujú liberálni progresivisti, ktorí bez váhania obetujú národno-záujmy Slovenska a jeho suverenitu za politický prospech. A čo je najhoršie politické grupeto okolo
Michala Šimečku, ktoré prevzalo od „občiansko-demokratickej“ pravice štafetu v presadzovaní vazalskej politiky voči Bruselu a Washingtonu, má vo svojom genofonde zakódované odmietanie slovenskej suverenity v bezpečnostných a zahraničnopolitických
otázkach. Ich neúspešný prezidentský kandidát Ivan Korčok so životopisom politického chameleóna sa hrdo nechal počuť, že Európska únia by mala úplne zrušiť právo veta.
Toto správanie možno ospravedlniť vplyvom šedej eminencie súčasnej liberálno-progresívnej opozície. Otec predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku Martin Šimečka nejedenkrát urazil slovenský národ. Hulvátsky a žoviálne sa pravidelne vyjadruje o Slovákoch
ako o zbabelom národe. Ako zarytý ateista sa pravidelne vysmieva z cyrilo-metodovskej a kresťanskej tradície našich predkov. Bez akejkoľvek hanby a úcty sa tiež verejne vyjadril, že Slováci by mali nasledovať svojich českých bratov v odmietaní Božej spásy a zaradiť sa tak k vyspelým národom západnej Európy. Jeho šovinistické prejavy sa dajú z časti ospravedlniť jeho českým pôvodom. Treba neustále pripomínať, že ako syn českého „disidenta“ Milana Šimečku, dodnes nevie odpustiť Slovákom zánik Česko-Slovenska. Názory Martina Šimečku k snahám o našu samostatnosť možno pozorovať jeho vyjadrením o slovenčine ako o bačovom jazyku, ktorý si nezaslúži kultúrnu existenciu. Toto hovorí za všetko. Rozumní čitatelia si veľmi dobre uvedomujú čo by hrozilo, ak by sa k moci dostalo politbyro pod vedením jeho premotivovaného syna Michala Šimečku. Okrem spochybnenia nášho národného bytia by neostal kameň na kameni ani v kultúrno-etických otázkach. V mene boja proti Robertovi Ficovi by sa na tejto politike spolupodieľala aj piata kolóna Progresívneho Slovenska KDH.
Jedinou alternatívou vazalskej slovenskej politiky voči EÚ a NATO a politiky progresívneho liberalizmu, je dnes súčasná koalícia pod vedením Smeru-SSD. Parlamentné a prezidentské voľby potvrdili jej súčasnú dominanciu v spoločnosti. Je však veľmi tesná. Aby bola naďalej garanciou suverénnej slovenskej zahraničnej politiky, rozvoja vlastenectva a pozitívneho vzťahu k štátu, ako aj zachovania status quo v kultúrno-etických otázkach s rešpektovaním kresťanských a národných tradícií, nesmie opakovať chyby z minulosti. Musí dôsledne čo najviac eliminovať možné korupčné správania svojich členov a nominantov. Zároveň musí viesť takú politiku, ktorá bude prospešná pre všetky skupiny obyvateľstva. Vďaka tomu si môže nielen stabilizovať svoju podporu, ale aj potencionálny nárast podporovateľov najmä
z radov KDH.
Ak opätovne zlyhá, časť jej voličov sa prikloní k liberálno-progresívnej opozícii. Nepriklonia k nej sa preto, že by zastávali liberálne a progresívne hodnoty. Ich podporu si získa na základe prípadných zlyhaní súčasnej koalície. Použitím Matovičovej metódy najmä Progresívne Slovensko začne túto skupinu elektorátu presviedčať ako Slovensko ovládla mafia, korupcia a nedemokratická moc. Dielo skazy by dokonali najbližšie parlamentné voľby. Nástupom progresívno-liberálnej koalície pod vedením Michala Šimečku, sa odstránia posledné zvyšky našej suverenity. Popri tom sa spustia školy, médiá a politické mimovládne organizácie určitú formu kultúrnej revolúcie. Každý kto nebude zapadať do videnia sveta progresívcov, bude postavený na okraj spoločnosti. Túto hrozbu si musia uvedomiť všetci členovia súčasnej
koalície. Priestor na rôzne politické experimenty tu nesmie mať žiadne miesto. Politickí oponenti využijú akúkoľvek zámienku na prevzatie moci. Treba mať oči na pozore. Nebolo to tak dávno čo sa pokúšali cez zavraždeného novinára Jána Kuciaka odstaviť od vládnutia stranu Smer-SSD a jeho spojencov. Na toto nesieme nikdy zabudnúť!
Autor: Matej Mindár
