Nástupom staronového prezidenta USA Donalda Trumpa sa mení americký postoj voči vojne na Ukrajine. Proti tejto zmene sa postavili mnohí vrcholoví politici Európskej únie a jej členských štátov. Oslovili sme preto poslanca Európskeho parlamentu a podpredsedu frakcie Európa suverénnych národov Milana Uhríka (Republika), aby vyjadril svoj názor na súčasné prebiehajúce zmeny v našom euro-atlantickom priestore.
Minulý rok v júni ste boli opätovne zvolený za poslanca Európskeho parlamentu. Ako hodnotíte vaše doterajšie pôsobenie.
Prvé obdobie bolo dôležité z hľadiska získavania znalostí, poskytovania dôležitých informácií ľuďom na Slovensku (čo dovtedy takmer nikto nerobil), profesionalizácie, ale aj vytvárania medzinárodných kontaktov. Druhé obdobie je od začiatku veľký úspech. Založili sme frakciu, kde som podpredseda. Zúčastňujem sa formátov, či už na parlamentnej alebo výborovej úrovni, ktoré sú zásadne z hľadiska tém, ktorými sa zaoberám. A za tých pár mesiacov sa podarilo ovplyvniť niekoľko zásadných hlasovaní – v témach migrácie a „zelených“ politík – ktoré posúvajú súčasný kurz Európskej únie oveľa lepším smerom. Dnes našu prácu hodnotím veľmi pozitívne. Ale takisto je stále pred nami množstvo práce.
Hnutie Republika malo od samého začiatku iný názor na vojnu na Ukrajine. Ako vnímate snahu staronového prezidenta USA vyrokovať s Ruskom mier?
Republika sa pozerá na oblasť zahraničných vecí racionálne a pragmaticky. Preto sme mohli od začiatku nazývať veci pravým menom. Nie ako niektorí, ktorí začali alebo začínajú svoje stanoviská upravovať. Od začiatku sme hovorili, že je to súboj „bidenovskej Ameriky“ a Ruska na území Ukrajiny. A dnes sedia pri stole Američania a Rusi, čo nám dáva za pravdu. Politicky impotentná a neschopnými ľuďmi vedená Európska únia je mimo hry. Európska únia zlyhala. Na druhej strane Republika bola od začiatku za mier, proti sankciám a za normálne vzťahy s každou mocnosťou, vrátane Ruska.
Väčšina politikov Európskej únie a jej členských štátov je toho názoru, že prípadné mierové rokovania nesmú ísť proti ukrajinským záujmom. Aký je váš názor v tomto smere?
Väčšina politikov Európskej únie, ktorí to tvrdia, nemajú o ukrajinských záujmoch tušenie. Ukrajinskí občania nechcú Zelenského, ani vojnu. „Vojnoví štváči“ z Európy ďalej podporujú Zelenského, ktorého hviezda dávno zhasla, a chcú posielať Ukrajincom peniaze a zbrane, aby pokračovali v boji. Čo môžu vedieť o ukrajinských záujmoch? Nevedia nič. Dokazujú to denne.
Časť našej opozície vníma prípadné rokovania USA a Ruska ako druhý Mníchov. Ste rovnakého názoru?
Slovenská opozícia rada používa historické paralely v rámci tohto konfliktu, aj keď sú zväčša úplne mylné. Používajú ich najmä voči Rusku. Len otázka znie: nie sú samotní progresívci a ich „pomocníci“ z opozície súčasťou určitej podobnosti? Hľadajú paralely s obdobím Druhej svetovej vojny, kedy na Ukrajine vyrástli tzv. banderovci a tento prúd sa veľmi rozmohol práve počas Porošenka a Zelenského. A zdá sa, že progresívci chcú ďalej posielať peniaze a zbrane práve týmto nebezpečným extrémistom. Takže na koho tu platia historické paralely a kto z opozície má blízko k totalitným ideológiám a k minulosti?
Americký viceprezident Vance na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vyhlásil, že v Európe nie je garantovaná sloboda slova. Ako vy osobne hodnotíte jeho vystúpenie?
Celé vystúpenie amerického viceprezidenta bolo konzistentné a realistické. Čo je naozaj zaujímavé, takmer nemalo slabé miesto. Hovoril jasne a pridával dôkazy, spomínal reálne prípady. Nečudujem sa, že eurokomisárov a ich „agentov“ v národných vládach muselo trhať od zlosti. Niektorí si vo svojej bruselskej slabosti dokonca poplakali.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si želá po prípadnom stiahnutí USA z Európy, vytvorenie spoločnej európskej armády, ktorá by chránila Európu pre Ruskom. Je to vôbec reálne?
A Rusko nie je Európa? To je tiež dobrá otázka. Téma tzv. európskej armády sa rieši desiatky rokov. A tak ako sa s entuziazmom otvorí, po atlantickom napomenutí rýchlo zhasína. Myslím, že nikoho nezaujíma čo ešte Volodymyr Zelenskyj od Európy chce. Tlieskať mu chvíľu ešte bude pár jeho fanúšikov a fanatikov kričiacich „Sláva Ukrajine“. Potom si už nájdu inú agendu. Možno to bude po americkom vzore Čína, Irán, vynájdu nejakú novú menšinu, ktorú budú akože zachraňovať, alebo sa vrátia k svojej modle menom Greta Thunbergová.
Otázka na záver. Do akej miery liberálno-progresívna väčšina je odtrhnutá od skutočných problémov obyčajných Európanov?
Do takej miery, do akej sa ich netýkajú následky ich vlastných politík. Pracujúci človek pocíti, ak mu sankcie predražia plyn dvojnásobne. Komisára netrápi, aj keby stál desaťkrát viac. Dostane totiž mesačne do 25 tisíc. Bežný človek na Ukrajine cíti hrôzu vojny. Ale komisára? Toho sa nedotýka. Buď sa jej nikdy nezúčastní a ak by to hrozilo, zbalí sa a odíde na druhý koniec sveta, lebo na to má. Príval migrantov sa eurokratov nedotkne, lebo bývajú v „zlatej klietke“ ďaleko od no-go zón, znásilnení a útokov nožom. Liberálno-progresívna sekta bude odtrhnutá od reality dovtedy, pokým sa jej realita fyzicky nedotkne. A to môže trvať, takže najistejší spôsob sú voľby a túto progresívnu sektu odstaviť a vymeniť pri moci. Vládnuť musí zdravý rozum.
Zhováral sa: Matej Mindár
Foto: Milan Uhrík – Facebook
