Anglický katolícky hudobný skladateľ, barón Edward William Elgar

V dnešnej časti venovanej velikánom katolíckej hudby by som predstavil anglického katolíckeho hudobného skladateľa baróna Edwarda Williama Elgara. S jeho tvorbou ma zoznámil jeden z mojich dobrých priateľov, ktorý ma predbehol na ceste do večnosti a ktorý sa vo vážnej hudbe orientoval podstatne lepšie ako ja.

Na rozdiel odo mňa mu totiž ku šťastiu nestačilo obdobie baroka, miloval najmä anglických katolíkov, pretože rád tvrdieval, že od anglickej „deformácie“, v čele ktorej stál Henrich VIII., sa stali anglickí katolíci skutočnou elitou, ktorú nie je možné neobdivovať za ich odvahu, intelektuálny či umelecký rozmach a vernosť Kristovi.

Podľa jeho slov bolo v konečnom dôsledku oveľa ľahšie byť katolíkom v historických románskych krajinách, kde deti sali katolicizmus priamo s materinským mliekom a kde aj počas občianskej vojny v Španielsku katolicizmus paradoxne formoval aj anarchistov a ľavičiarov, pretože tí cítili potrebu proti katolicizmu bojovať.

Na Britských ostrovoch sa však už v 15. storočí presadil brachiálny a zákerný režim, ktorý neformovala priamo nenávisť ku katolíkom, ale zvrátený kult osobnosti panovníka Henricha VIII. Španielski anarchisti nenávideli katolicizmus a nenávistne ho odmietali, pretože cítili jeho vplyv vo svojich hrudiach.

Naopak Briti uhladene pestovali protikatolícky kult a katolicizmus vnímali ako chorobu, ktorú je potrebné vyliečiť a ktorej príznakov je potrebné sa zbaviť. Netreba zabúdať, že to neboli Nemci, kto vymyslel zvrátenosť v podobe koncentračných táborov, ale práve Briti, ktorí v koncentračných táboroch v Južnej Afrike vraždili ženy a deti búrskych bojovníkov za slobodu.

Tento môj spomenutý a už mŕtvy priateľ miloval takisto Tolkiena a jeho dielo. Obdivoval tohto geniálneho spisovateľa, ktorý niekoľko rokov po II. vatikánskom koncile, keď sa rušil v britských katolíckych kostoloch tridentský rítus slávenia svätej omše otvorene vystúpil pred veriacimi počas svätej omše a oznámil nielen im, ale aj miestnemu bodrému modernistickému kňazovi, že sa lúči a definitívne odchádza k „lefebvristom“, pretože na Bugninim vytvorený Novus ordo missae nie je zvedavý a vníma ho ako negatívum.

Arcibiskup Lefebvre
zdroj: youtube.com

Podľa slov tohto môjho zosnulého priateľa sú aj dnes verní anglickí katolíci na ceste smerom na popravisko rovnako ako v minulosti. Stačí si pripomenúť nielen anglické dejiny, plné genocídy a násilia, ale aj súčasný zákaz protestovania voči umelým potratom, ktorý je presadzovaný na Britských ostrovoch. Každé domáce zviera v Spojenom kráľovstve má väčšie práva ako nenarodené deti.

Vďaka tomuto môjmu priateľovi som si však aj ja nesmierne obľúbil britských katolíkov, ktorí majú moje veľké sympatie a obdiv.

Sir Edward Wiliam Elgar (1857 – 1934) sa narodil v rodine britského obchodníka s hudobnými nástrojmi, ladiča klavírov a organistu Wiliama Henryho Elgara (1821 – 1906) a svoje rané roky strávil v hudobnom obchode svojich rodičov, Elgar Brothers‘ Music Shop. Bol štvrtým zo siedmich detí. Jeho matka, Ann Elgarová, rodená Greeningová, konvertovala na katolícku vieru proti vôli svojho otca a vychovávala svoje deti ako katolíkov.

Už od raného detstva ukazoval mladý Edward nesmiernu hudobnú vyspelosť, zrelosť a nadanie. Založil dychové kvintento, ktoré hralo pod názvami „The Sunday Band“ alebo „The Brothers Wind“. Z tohto obdobia pochádza aj skladba Wery Wind of the West.

Weary Wind of the West
zdroj: youtube.com

Rodičia ho nútili, aby pracoval ako notár, no zo suchopárneho sveta zákonov mladý Edward čoskoro utiekol a dal prednosť radšej menej platenej práci v otcovej firme s hudobnými nástrojmi, pričom väčšinu voľného času trávil so svojimi piatimi priateľmi z vyššie spomenutých „The Sunday Band“ alebo „The Brothers Wind“. Jeho obľúbeným hudobným nástrojom bol fagot. Už v pomerne mladom veku začal tvoriť skladby s cirkevnou tematikou a venoval sa sakrálnej hudbe. Osobne mám rád najmä jeho skladby pre klavír, k mojim najobľúbenejším skladbám patria skladby Carrisima a Salut d´amour.

Carrisima
zdroj: youtube.com

Salut d´amour
zdroj: youtube.com

Odborníci vysoko oceňujú aj jeho prvé známe dielo Promenáda, ku ktorému mám ja indiferentný vzťah, rovnako ako aj k jeho skladbám z prelomu 19. a 20.storočia s názvami Čierny rytier (1893) a Kráľ Olaf (1896), ako aj oratórium Svetlo života (1896). V tomto čase pôsobil ako koncertný majster vo Worcesteri, kde nahradil v katolíckom kostole sv. Juraja na mieste organistu svojho otca. V roku 1899 vznikli The Enigma Variations, veľkoformátové orchestrálne dielo so 14 variáciami postáv, každá symbolizuje osobnú charakteristiku skladateľovho priateľa v umeleckej, farebnej inštrumentácii a stavia na veľkej tradícii orchestrálnej variácie v hudbe 19. storočia a o rok neskôr, pre hudobný festival Birmingham Triennial Music Festival“ oratórium The Dream of Gerontius.

Sir Edward Elgar, The Dreams of Gerontius
zdroj: youtube.com

V roku 1866 sa zoznámil s dcérou generálmajora britskej armády, Sira Henryho Robertsa. Caroline Alice Robertsová bola od neho o 9 rokov staršia, medzi nimi však preskočila doslova iskra a obaja sa vrúcne milovali počas celého spoločného života. Manželka vybadala jeho talent a všemožne ho v jeho tvorbe podporovala. Žili v Londýne, Worchesteri a v roku 1897 zložil svoje známe dielo Cisársky pochod na oslavu diamantového jubilea vlády kráľovnej Viktórie.

Sir Edward William Elgar a jeho Pomp and Circumstance March No.1
zdroj: youtube.com

Azda najznámejšou časťou je stredná časť, známa aj ako hymna Land of Hope and Glory, ktorá je považovaná za neoficiálnu hymnu Veľkej Británie (v skladbe časť od 1:53 do 3:45).

Od roku 1904 pôsobil ako vysokoškolský profesor hudby na univerzite v Birminghame. V rokoch pred a počas prvej svetovej vojny vytvoril Elgar okrem vlasteneckých skladieb aj tri komorné diela, elegický violončelový koncert a koncert pre violu a orchester, dokončený v roku 1910, ktorý skomponoval na žiadosť Fritza Kreislera, v tradícii veľkých romantických koncertov, akými boli koncerty Beethovena a Brahmsa. Mal veľký úspech u publika a dodnes je interpretovaný poprednými huslistami. S dĺžkou okolo 50 minút ide o jeden z najdlhších inštrumentálnych koncertov v hudobnej histórii. Úspešná bola najmä 1. symfónia, zatiaľ čo 2. symfónia bola menej prijatá, možno kvôli introspektívnemu finále. Jedným z podceňovaných diel je Organová sonáta G dur, ktorá predstavuje významný anglický príspevok k virtuóznej organovej symfónii a od iných anglických organových sonát (napr. Basil Harwood, Charles Villiers Stanford) sa líši orchestrálnym prostredím a úplnou absenciou „organov“.

Môj spomenutý zosnulý priateľ považoval za najlepšie Elgarove dielo skladbu Mina, ktorú Elgar skomponoval krátko po smrti svojej milovanej manželky Caroline Alice. Po smrti manželky začala Elgarova kreativita vysychať. Pre mňa je Elgarova Mina nádherná skladba, no pôsobí na mňa dosť depresívne, rovnako ako krajinky Johna Atkinsona Grimshawa. Vždy, keď počúvam túto skladbu a pritom si pozerám spomenuté maľby, začínam akosi podvedome hodnotiť svoj život a nakoniec automaticky končím pri Bolestnom ruženci.

Sir Edward Elgar, Mina
zdroj: youtube.com

Po smrti milovanej manželky sa Elgar utiahol do Worcestershire, aby tu žil život vidieckeho džentlmena so svojimi psami. Zomrel na rakovinu čreva vo veku 76 rokov, katolícky zaopatrený a s menom milovanej manželky na perách. Bol pochovaný vedľa svojej manželky.

Počas svojho života bol Elgar tiež nadšeným fanúšikom futbalového klubu Wolverhampton Wanderers, pre ktorý zložil pieseň Banged The Leather for Goal. Tento futbalový klub milovala aj jeho manželka.

Edward Elgar bol často označovaný novou generáciou hudobných nadšencov po I. svetovej vojne ako prvý významný skladateľ pôsobiaci v Anglicku od čias Georga Friderica Händela, jeho hudba však bola považovaná za „neanglickú“. Ako symfonista spojil svoj katolícky svetonázor s anglickými melodickými koreňmi a v neposlednom rade sa odlišuje od svojich súčasníkov Charlesa Villiersa Stanforda, Huberta Parryho a Henryho Walforda Daviesa. Často bol vnímaný až príliš obmedzeným spôsobom ako skladateľ okázalosti a okolností a predstaviteľ minulej imperiálnej éry. Ale jeho najlepšie diela ukazujú skladateľa s pozoruhodnou hudobnou citlivosťou.

Počas svojho života získal viacero čestných titulov a stal sa tiež čestným občanom mnohých miest. Venoval sa dlhodobo tvorbe katolíckej hudby, objavil talent známeho huslistu Yehudiho Menuhina, ktorého vo veku necelých 16 rokov priviedol so sebou na javiská. Pomenovali po ňom asteroid, pohorie v západnej Antarktíde a jeho portrét zdobil britskú 20 librovú bankovku až do roku 2007.

The post Anglický katolícky hudobný skladateľ, barón Edward William Elgar first appeared on .