Rakúske úrady odmietli postavenie pomníka Jánovi III. Sobieskemu, osloboditeľovi Viedne: Vyjadruje islamofóbne a protiturecké nálady!

Klasický model súčasného liberálno-progresivistického protieurópskeho a protikresťanského výkladu dejín sa dočkal svojej ďalšej aplikácie. Jeho podstata spočíva v tom, že z agresora urobí obeť a toho, kto sa bránil proti agresorovi označí za netolerantného. Všetko, čo nezodpovedá tomuto modelu, v ktorom hrajú európski kresťania štandardne úlohu zlých utláčateľov, musí ísť nabok.

To je aj najnovší prípad pomníka, ktorý sa v Rakúsku už dlhší čas chystali postaviť poľskému kráľovi Jánovi III. Sobieskemu, ktorý v roku 1683 oslobodil Viedeň z tureckého obkľúčenia a zachránil tak Európu pred pokračujúcou islamskou agresiou. Na pamiatku tohto víťazstva sa začal v katolíckej Cirkvi sláviť sviatok Najsvätejšieho mena Panny Márie, s ktorým išli víťazné oddiely do boja.

Túto, pre kresťanstvo radostnú udalosť však vnímajú moderné pokrokové inštitúcie v Rakúsku inak. Napriek rozbehnutému procesu inštalácie pomníka sa rozhodli nakoniec stavbu zastaviť a nepovoliť. Dôvody sú vskutku zaujímavé, pretože stavajú na hlavu celý doterajší naratív o tureckej agresii v strednej Európe a o odpore tunajších národov voči nej.

Podľa rakúskych úradov vo Viedni by pamätník s jazdeckou sochou Sobieskeho pripomínajúci obranu Viedne pred vojskami Osmanskej ríše vzbudzoval „islamofóbne a protiturecké nálady“. Inštalácia pomníka by podľa politicko korektných štátnych byrokratov vytvorila tiež podmienky pre „xenofóbnu agitáciu alebo islamofóbny či protiturecký odpor“.

Takže si to zhrňme: moslimskí Turci napadli strednú Európu a terorizovali ju približne 150 rokov. Prišli až k Viedni a mali v pláne terorizovať celú Európu. Myslím, že sa môžeme oprávnene pýtať: Je toto činnosť, ktorá nevzbudí u obetí fóbiu? Je odmietavá reakcia na vraždenie, vypaľovanie, odvliekanie do otroctva, ako aj na ďalšie turecké lahôdky, prejavom netolerancie? Je zvláštne, že potomkovia obetí tohto teroru oprávnene pociťujú vďaku a úctu k tomu, kto ich takýchto „obohatení“ úspešne zbavil?

Je skutočne zvláštne sa domnievať, že islamofóbiu a protitureckú náladu vyvoláva pomník. Nie je to náhodou samotný islam a Turci, kto túto fóbiu svojou činnosťou vyvolali a naďalej vyvolávajú?

Avšak úrady pod dôsledným vedením politicko korektného liberalizmu, už urobili konečné rozhodnutie a oficiálne odmietli súhlasiť s postavením pamätníka na kopci Kahlenberg, z ktorého bol vedený útok proti armáde tureckého veliteľa Kara Mustafu.

Proti inštalácii pomníka razantne vystúpila sociálno demokratická členka mestskej rady, zodpovedná za kultúru, Veronica Kaup-Haslerová. Tá sa vyjadrila skutočne zaujímavo na adresu pomníku víťazstva: „Dnes musí byť Sobieskeho pamätník znakom mieru a medzinárodného porozumenia, ktoré odmieta rétoriku víťazstva.“ Podľa nej ju tiež viedli k odmietnutiu jazdeckej sochy Jána Sobieskeho „vedecké zistenia“.

Súdružka radná ďalej argumentovala takto:

„Viedeň už má dôstojný pamätník,“ povedala s odkazom na podstavec inštalovaný v roku 2013 pre plánovanú sochu, ktorý neskôr v roku 2018 doplnil nápis bez Sobieskeho sochy v duchu tých najlepších tradícií pokrytectva podporujúci – medzinárodné porozumenie. Nezaobišlo sa to ani bez úplného prekrútenia dejín a myslenia 17. storočia. Spoločná rakúsko-poľská komisia historikov vtedy navrhla „pamätník mieru a spojenectva“ na počesť Sobieskeho odkazu a solidarity, ktorú inšpiroval. Nápis z roku 2018 opisuje bitku ako „vrcholný a zlomový bod v boji medzi dvoma impériami“, čiže to vlastne Habsburgovci dráždili neustále Osmanov a skladá úctu nie osloboditeľovi Viedne, ale „viac ako 50 000 stratených životov“, s multikultúrnym a pacifistickým dodatkom: „Nech táto udalosť zostane pripomienkou mierového spolunažívania medzi ľuďmi v Európe!“

Kto vie, čo by pani radná Kaup-Haslerová robila dnes, ak by sa Sobieski nedostavil v roku 1683 k Viedni a Kara Mustafa by zvíťazil? Možno by chodila zahalená od hlavy po päty, pomáhala v kuchyni druhej a tretej manželke svojho manžela a určite by nikomu v mestskej rade neradila. Pre ňu však zrejme víťazstvo pri Viedni bolo niečím zlým, o čom sa vôbec nemá hovoriť, a ak áno, tak len v tom zmysle, že príchodom tureckej armády sa dostali na naše územie podnetné kultúrne vplyvy z Orientu.

Odmietavá reakcia magistrátu je o to nezmyselnejšia, že v roku 2013 bol už na Kahlenbergu postavený samotný sokel pre pamätník, čiže v priebehu 10 rokov sa stalo neprípustným to, čo bolo vtedy ešte možné a žiaduce. Aj to poukazuje na fakt, ako rýchlo dochádza ku korózii európskeho a kresťanského povedomia o našich dejinách.

V roku 2018 bola už dokončená samotná plastika od poľského sochára Czesława Dźwigaja, no vtedy sa ju už nepodarilo umiestniť na určené miesto. Inštaláciu súsošia potom torpédovali viedenskí socialisti v deklarovanej obave, že podobizeň poľského vládcu zneužijú na „organizovanie pochodov pravicových extrémistov“.

Odvtedy rakúska Strana slobody (FPÖ) a niekoľko organizácií viedli v priebehu rokov kampaň za postavenie pamätníka. Najnovšie rozhodnutie viedenských úradov vyvolalo tvrdú odozvu od Stefana Bergera, kultúrneho hovorcu pravicovej Strany slobody (FPÖ):

„V priebehu rokov červená vláda mesta opakovane sľubovala, že pamätník postavia. Neustále sa predkladali nové, úplne poburujúce výhovorky, prečo sa výstavba oneskoruje. SPÖ jednoducho porušuje svoje slovo tým, že už odmieta splniť svoj záväzok.“

Strana slobody však už nie je v boji za pomník úplne osamotená. Zrejme pod tlakom absurdity celej situácie sa k nej pridali poslanci z Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) a centristická strana Nové Rakúsko (NEOS). Členky mestskej rady za ÖVP Caroline Hungerländerová a Laura Sachslehnerová to označili za „rozhodnutie, ktoré je priamo proti dôstojnej spomienke na Jana Sobieskeho. Tento prístup je najnižšou úrovňou roky trvajúcej frašky.“

Kuriózna je reakcia poľského zástupcu v historickej komisii Bogusława Dybaśa:

„Vzhľadom na povahu pamiatky a jej obmedzenú umeleckú hodnotu sa domnievam, že rozhodnutie mesta Viedeň je skutočne opodstatnené.“

Pána historika evidentne niečo osvietilo…

8 metrov vysoký a 3-tonový pamätník stále zostáva vystavený v Krakove. Zdá sa, že Kara Mustafa nakoniec Viedeň predsa len dobyl.

BM

Zdroj: TVP World, PCH24, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

The post Rakúske úrady odmietli postavenie pomníka Jánovi III. Sobieskemu, osloboditeľovi Viedne: Vyjadruje islamofóbne a protiturecké nálady! first appeared on .