Slávnosť svätého ruženca

Sv. Dominik, ktorý zomrel roku 1221 blahoslavenou smrťou, založil nielen slávny rád, ale uviedol i sv. ruženec do úžitku vo sv. Cirkvi.

Aká je to pobožnosť, to má poznať každé katolícke dieťa. Touto pobožnosťou akoby sa vil voňavý veniec duchovných ruží detinskej úcty k Preblahoslavenej Panne Márii, ktorá sa nazýva pre krásu a vôňu svojich nebeských cností ružou plnou tajomstva. Desaťkrát sa odrieka anjelské pozdravenie a s ním tajomstvo, tzn. niektorá z najdôležitejších a najväčších právd kresťanskej viery, ktorá dušu k poďakovaniu, k láske, k ľútosti, k nádeji a radosti môže povzbudiť; každý desiatok je oddelený modlitbou Pána. A tých 150 anjelských pozdravení (Zdravas Mária), ktoré sa v ruženci odriekajú, sú napodobením 150 Dávidových žalmov; preto sa ruženec nazýva i «mariánskym žaltárom».

Podľa tajomstiev, ktoré sa k jednotlivým modlitbám anjelského pozdravenia pridávajú, nazýva sa ruženec radostný, bolestný a slávnostný. Každé tajomstvo alebo pravda sv. viery sa odrieka desaťkrát po sebe, aby tak častejším opakovaním tým viac do duše vnikla a do nej sa vtisla. Okrem toho Panna Mária, ktorá je zo všetkých tvorov Bohu najmilšia, býva od nás ctená a neustále vzývaná, keď sami seba ponižujeme, biednymi hriešnikmi sa nazývame a na veľkú hodinu smrti svojej si spomíname.

A svätý ruženec je pobožnosť, ktorú môže konať každý človek. Nejeden človek nevie čítať z modlitebnej knižky, ale sv. ruženec sa každý ľahko môže naučiť. Nejeden človek v starobe stratí zrak, ale sv. ruženec mu nahradí všetky modlitby. Nejeden človek leží chorý na bolestnej posteli, ale kvôli bolesti alebo slabosti sa nemôže modliť, iba ak sv. ruženec. A sv. ruženec má i tú výhodu, že všetok ľud v chráme, na púťach a sprievodoch sa môže túto modlitbu spoločne modliť, a milostivému Bohu musí to byť milé, keď toľko ľudí spolu sa modlí akoby jednými ústami a jedným srdcom.

V meste Pasov v Bavorsku vypína sa nad Dunajom tam, kde sa rieka Inn s ním spája, krásny vrch a na ňom sa skvie pútnický kostolík, zasvätený pamiatke a úcte «Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie». Okolo toho krásneho kostolíčka stoja, ako u nás na krížnych cestách, kaplnky, v nich umiestnené sú umelecké sochy, ktoré predstavujú sv. ruženec radostný, bolestný a slávnostný.

Hoci sv. ruženec bol sv. Dominikom do sv. Cirkvi všeobecne uvedený, stopy tejto prekrásnej pobožnosti nachádzame už v prvej dobe kresťanského života. V prvom storočí používali zbožní pustovníci v Egypte kamienky a guľôčky, aby mohli počítať svoje skrúšené modlitby. Modlitba Pána bývala naznačovaná klinčekmi, ktoré boli upevnené na opasku, aký sa toho času nosieval. Učený Eriman dosvedčuje, že v dvanástom storočí žila zbožná kresťanka, ktorá sa každodenne modlievala anjelské pozdravenie šesťdesiatkrát. A len sv. Dominik rozšíril pobožnosť sv. ruženca, akú my dnes konávame.

Slávnosť sv. ruženca bola počiatočne slávnosťou jednoty, ktorá v 13. storočí povstala k pocte Panny Márie modlením sa sv. ruženca. Neskôr bol spojený tento sviatok so slávnosťou pod menom «Márie Víťaznej», ktorú pápež Pius V. na pamiatku víťaznej námornej bitky kresťanského vojska s osmanskými Turkami pri Lepante zaviedol. Keď sa totižto 7. októbra roku 1571 blížilo rakúske loďstvo pod vedením udatného Don Juana de Austria k presile osmanského loďstva pri Lepante, vyzval pápež Pius V. bratstvo sv. ruženca v Ríme, aby odriekalo v slávnostnej procesii ruženec a Pannu Máriu prosilo o príhovor u milostivého Boha za víťazstvo kresťanského vojska nad ukrutným nepriateľom sv. Kristovej Cirkvi.

A hľa, silné osmanské loďstvo bolo toho dňa udatným a nábožným kresťanským vojskom porazené a moc neveriacich na mori bola celkom zničená. Pápež Gregor XIII. povolil túto slávnosť «Márie Víťaznej» sláviť v tých kostoloch, ktoré majú venované kaplnku alebo oltár ku cti Panny Márie Ružencovej a pomenoval ju «Slávnosťou ružencovou», i ustanovil ju na prvú nedeľu októbra každého roku. Pápež Klement XI. rozšíril Slávnosť ružencovú na celú sv. Cirkev, keď 1. októbra roku 1716 princ Eugen Savojský za panovania cisára Karola VI. vydobyl na príhovor Panny Márie druhé skvelé víťazstvo nad divokými Turkami pri Temešváre v Uhorsku a v oktáve Nanebevzatia Panny Márie tohože roku vyhnali kresťania 40.000 Turkov z ostrova Korfu.

Tento sviatok je hlavným sviatkom bratstva sv. ruženca; ale cirkevný predmet tejto slávnosti nie je vlastne sv. ruženec, lebo sv. Cirkev ponechala ruženec viac domácej pobožnosti, lež je pripomienkou, že je dobré a prospešné vzývať Pannu Máriu, Matku Božiu. Že máme Preblahoslavenú Pannu Máriu ctiť, zvelebovať a o pomoc vzývať, o tom nás poučuje sv. Bernard: «Meno Márie má takú silu a vznešenosť, že nebesá plesajú, zem jasá a anjeli sa radujú, keď býva vyslovené. – Mária je pre nás tá skvelá hviezda, ktorá vyšla z Jakuba, ktorej lúče celý svet osvetľujú, ktorej skvelosť rozplameňuje nebesá, preniká do Pekla, zaháňa pozemskú tmu; srdcia a ešte viac telá zohrieva a kŕmi a vysúša neprávosti. – Ó ty, smrteľník, ktokoľvek si, ktorý uznávaš, že na mori tohto sveta viac búrkami a vetrami bývaš zmietaný, než na pevnej zemi kráčaš, neodvracaj svoje oči od svetla tejto hviezdy, keď nechceš, aby ťa vlny pohltili, keď búrky pokúšania zúria, keď narazíš na úskalie zármutku, pozri hore k tej hviezde, vykríkni k Márii! Keď bývaš zmietaný vlnami pýchy, prívalom sebectva, ohovárania, závisti, pohliadni hore k tej hviezde, volaj ku Márii! Keď útočia zlosť, skúposť, nástrahy tela na tvoju loďku, vzývaj Máriu! Keď si preniknutý ohavnosťou svojich hriechov, strachom svojho svedomia, hrôzou pred súdom, keď sa vidíš byť pohlteným priepasťou smútku, zúfania, spomeň si na Máriu! V nebezpečenstvách, v úzkosti a v potrebe, v prípadoch pochybností, spomeň si na Máriu, vzývaj Máriu!

Nech nikdy nemizne z tvojich úst, nikdy z tvojho srdca. A žeby si dosiahol pomoc jej príhovoru: neodchyľuj sa nikdy od príkladu jej života. Keď ju budeš nasledovať, neodchýliš sa z pravej cesty; keď sa budeš k nej utiekať, nebudeš nikdy zúfať; keď ťa nebude podporovať, upadneš; keď ťa bude ochraňovať, nebudeš sa strachovať; keď ťa povedie, neustaneš; keď bude milostivou tebe, dostaneš sa iste do prístavu.»

Modlitba

Ó Mária! Ty si nádej zúfajúcich, jedinká orodovnica hriešnikov, pomocnica opustených, bezpečné miesto topiacich sa na mori, potešenie zeme a svetopovestná vysloboditeľka väzňov. Ty si podpora sirôt, občerstvenie a uzdravenie nemocných, posilnenie mníchov, ubezpečenie žijúcich na svete, radosť, koruna a sláva panien.

Zdravá buď, útočište hriešnikov, o zmierenie Ťa vzývajúcich; Ty sladkosť a pomoc kajúcich! Zdravá buď kráľovná a ochrankyňa mužov a žien, potešenie a rozkoš všetkých ľudí, a kľúč do kráľovstva nebeského. Amen.

Ó Pane, ukáž milostivo Svoju dobrotu voči nám, ktorí slávnosť ruženca Blahoslavenej Panny Márie, Tvojej Rodičky, vykonávame a daj, aby sme nad jej svätými tajomstvami tak uvažovali na zemi, žeby sme po tomto časnom živote ich úžitky na nebesiach požívať si zaslúžili. Amen.

The post Slávnosť svätého ruženca first appeared on .