V stredu 1. mája 2024 si Slovenská republika pripomenula dvadsiate výročie svojho do Európskej únie. Spolu s ďalšími deviatimi štátmi sa stala súčasťou vyspelej Európy. Toto členstvo počas dvadsiatich rokov prevážilo mnohé pozitívne stránky nad negatívnymi. Spolu s vyšším ekonomickým rastom prinieslo aj voľný pohyb tovaru a osôb, ako aj prijatie spoločnej európskej meny euro. Napriek tomu sa objavujú aj isté negatíva, ktoré narušujú dôveryhodnosť Európskej únie ako celku. Najmä pod vplyvom progresívno-liberálnej ideológie si najmä Nemecko postupne upevňuje svoju moc a vplyv nad ostatnými členskými štátmi Únie.
Z nedávnej histórie môžeme zistiť, že cieľom nemeckej politiky bolo od druhej polovice devätnásteho storočia ekonomické a politické ovládnutie Európy. Vzťah Nemecka k európskemu kontinentu vychádzal z dvoch protikladných rovín.
Z pozitívneho hľadiska predstavuje Nemecko ako záruku mierovej a slobodnej Európy. Ako symbol vyspelej a zodpovednej demokracie sa snaží o to, aby zjednotená a ekonomicky prosperujúca Európa, zostala oázou pokoja, bezpečia a slobody s vysokým ekonomickým a životným štandardom všetkých európskych občanov. Z pohľadu dneška takúto Európu predstavuje Lisabonská zmluva. Bohužiaľ jej obsah po právnej stránke zredukoval právo veta. Konsenzuálne hlasovanie sa dnes uplatňuje iba v zahraničnej a bezpečnejšej politike a pri kreovaní rozpočtu. Súčasná Európska únia je tak predĺženou rukou nemeckých záujmov.
Negatívny pohľad na Nemecko vníma jeho boj o svoju hegemóniu nad celým európskym kontinentom. Po politickom a ekonomickom zjednotení v druhej polovici 19. storočia sa stalo novou európskou veľmocou. Pred vypuknutím prvej svetovej vojny patrila medzi najsilnejšie priemyselné krajiny Európy. Preto politické, nacionálne túžby a pragmatické hospodárske dôvody rozhodli o zjednotení Nemecka. Odstránili sa tak clá, obchodné prekážky a množstvo mien. V rámci nemeckého sveta sa tak vytvoril jednotný trh. Treba však pripomenúť, že do tohto integračného zoskupenia nevstúpilo Rakúsko. Habsburgovci nemali záujem „v mene nemeckej jednoty“ stratiť svoju moc a postavenie nad nenemeckými národmi svojej ríše.
Nemecká ekonomická výkonnosť nútila zároveň zjednotené Nemecko k zahraničnej expanzii. Pre zaistenie potrieb svojho priemyslu muselo nájsť nové zdroje surovín, nové trhy a odbúrať konkurenciu firiem z iných štátov. Aj dnes je pre súčasné nemecké hospodárstvo kľúčový export. Ako najsilnejšia európska ekonomika zdieľa spoločnú európsku meno euro s niekoľkými slabšími ekonomikami. Tento objektívny fakt je pre silné nemecké hospodárstvo veľká konkurenčná výhoda.
Vráťme sa ešte do minulosti. Pred prvou svetovou vojnou malo Nemecko tri strategické ciele. Po prvé chcelo vyradiť Francúzsko ako konkurenčnú veľmoc. Po druhé malo v úmysle zatlačiť hranice Ruska čo najďalej na východ a zároveň sa zmocniť neruských národov v Ruskej ríši. Po tretie si vytýčilo donútiť Veľkú Britániu, aby uznala Nemecko ako rovnocenného partnera. Zároveň ju chcelo ohroziť vybudovaním celosvetového nemeckého koloniálneho panstva.
Prvý nemecký koncept zjednotenej Európy podľa nemeckého vzoru vytvoril 9. septembra 1914 nemecký kancelár Theobald von Bethmann-Hollweg, keď prijal memorandum „Predbežná smernica pre našu politiku pri uzavretí mieru“. Tento dokument počítal s vytvorením stredoeurópskej zóny voľného obchodu pod jasným a dominantným nemeckým vplyvom. Založenie stredoeurópskeho hospodárskeho zväzu počítalo so spoločnými colnými dohodami za účasti Francúzska, Belgicka, Holandska, Dánska, Rakúsko-Uhorska, Poľska, Talianska, Švédska a Nórska pod nemeckým vedením. Tento plán sa začal nepriamo uskutočňovať až po druhej svetovej vojne, ktorého výsledkom je súčasná Európska únia.
Nemeckým priemyselníkom sa ale zdal málo ambiciózny. Preto predložili nemeckému kancelárovi v máji 1915 svoju víziu nemeckej budúcnosti, ktorú presadzoval najmä nemecký oceliarsky kráľ Gustav Krupp. Podľa neho boli všetci Nemci jadrom Európy. Požadoval preto, aby nemecká kultúra vládla v Európe. Krupp chcel rozšíriť nemeckú hospodársku činnosť v Európe. Presadzoval vytvoriť pod nemeckou taktovkou hospodársko-politický útvar so štátmi strednej Európy. Podľa jeho predstáv mali severské a balkánske štáty otvoriť nové možnosti pre hospodársku činnosť Nemecka. Mali sa tak starať o rozvoj priemyslu i poľnohospodárskej základne pre nemecký národ. Okrem toho presadzoval získanie rozsiahlych území na východe Európy, kde by sa usadili Nemci. A čo je zaujímavé cudzím národom v okolitých obsadených územiach nechcel povoliť volebné právo do ríšskeho snemu. Namiesto toho presadzoval násilnú germanizáciu podmanených nenemeckých národov. Je zrejmé, že aj neskorší nemecký kancelár Adolf Hitler sa Gustavom Kruppom do veľkej miery inšpiroval.
Oveľa liberálnejší koncept sledujúci rovnaký strategický cieľ bol v roku 1915 vytvorený nemeckým liberálnym poslancom nemeckého ríšskeho snemu Friedrichom Naumannom v jeho knihe Mittleeuropa- Stredná Európa. Tiež vychádzal z dominancie nemeckého národa v Európe. Presadzoval spojenie pod nemeckou taktovkou Nemecka a Rakúsko-Uhorska do jedného štátu. K tomuto nemeckému jadru sa následne mali pripojiť ostatné európske štáty. Na rozdiel od nemeckých veľkošovinistov Naumann nepredpokladal násilnú germanizáciu ani vysťahovanie nenemeckých národov z jadra strednej Európy.
Súčasné Nemecko prostredníctvom Európskej únie pod rúškom spoločnej európskej politiky diktuje ostatným európskym štátom svoju hospodársku politiku. Aj za pomoci ideológie liberálneho progresivizmu sa snaží cez inštitúcie Európskej únie vybudovať federálny európsky superštát. Aby sa projekt zjednotenej Európy nerozpadol, musia nemecké elity rezignovať na príliš veľké ambície európskeho integračného procesu a hľadať iné formy ekonomickej a politickej spolupráce prostredníctvom silných národných štátov. Niet inej cesty.
Autor: Matej Mindár
