Skip to content
Menu
Doba čítania: 7 min.

Jozef Prokeš: Robert Fico podobne ako Vladimír Mečiar je prekážkou cudzích záujmov na Slovensku

Pre svoje postoje musel byť politicky odstránený 

V stredu 15. mája 2024 bol spáchaný politicky motivovaný atentát na demokraticky zvoleného štvornásobného premiéra Roberta Fica. Opýtali sme sa bývalého predsedu Slovenskej národnej strany a expodpredsedu slovenskej vlády Jozefa Prokeša. 

V akom stave sme sa ako slovenská spoločnosť týmto ohavným činom ocitli? 

Vo veľmi, skutočne veľmi nestabilnom. Ideme po uzučkom chodníčku a z oboch strán číha priepasť. Z jeden strany občianska vojna, z druhej majdan, čo je ale to isté. Ten atentát, nazývajme veci pravým menom, mal viesť k pádu vlády. Mŕtvy premiér, prípadne jeho odstúpenie v dôsledku neschopnosti vykonávať funkciu, sa rovná pádu vlády a potrebe zostaviť vládu novú. Ale už bez takej výraznej osobnosti ako je Robert Fico. Ak sa rozhliadneme po súčasnej politickej scéne zistíme, že tu nemáme nikoho, kto by sa mu aspoň približoval svojimi schopnosťami ako politickými, tak riadiacimi. Po Mečiarovi je to prvý politik na čele vlády SR, o kom som presvedčený, že nie je v cudzích službách.

Je jasné, že motív páchateľa bol motivovaný frustráciou z výsledkov nedávnych parlamentných a prezidentských volieb. Myslíte si, že by mala súčasná opozícia niesť za to osobnú a politickú zodpovednosť?

Osoba páchateľa je, podľa môjho názoru, nie podstatná. Na udalosti sa nemožno dívať oddelene ako na kaleidoskop, ale všímať si trendy a súvislosti. Treba vziať do úvahy, že úsilie odstrániť Roberta Fica z politiky viditeľne začalo prakticky od okamihu jeho prvého nástupu do funkcie predsedu vlády SR. Zavadzal cudzím záujmom, podobne ako Vladimír Mečiar. Mečiar sa postavil proti privatizácii strategických podnikov, dokonca bolo v roku 1998 vypísané referendum na túto tému, no bolo neúspešné. Dôsledkom sú dnešné vysoké ceny energií. Ale späť k téme. Robert Fico sa od začiatku priečil viacerým idiotstvám z Bruselu a iného zahraničia ako genderideológie, migračný pakt a iné. Prvý pokus o majdan prebehol v roku 2018 po vražde Jána Kuciaka a jeho priateľky. Výrok istého politika „míľnik, ktorý sme vraždou Kuciaka dosiahli…“ a skutočnosť, že bezprostredne po objavení mŕtvych tiel sa objavili odznaky a demonštrácie proti Ficovi a jeho spájanie s vraždou, ma priviedli k názoru, že išlo o sakrálnu vraždu na spustenie majdanu. Presne podľa Šimečkovho návodu na organizovanie prevratov z čias jeho štúdií vo Veľkej Británii. Môžeme odhadnúť vtedajší scenár, po vražde začali demonštrácie, organizátori mohli očakávať, že sa im postaví polícia, možno boli pripravení aj ostreľovači ako v Kyjeve, potečie krv. Výsmech slušných ľudí sa pomenoval „Za slušné Slovensko“ a hecoval davy proti Ficovi, médiá podsúvali naratív, že stopy tej vraždy vedú na Úrad Vlády SR.  Za Matovičovej, Hegerovej i Ódorovej hrôzovlády bolo vynaložené veľké úsilie Roberta Fica odstrániť cez OČTK.                                                                                                               

Keď nešlo R. Fica odstrániť politicky, ani jeho kriminalizáciou, nastúpil pokus o fyzickú likvidáciu.  Prečo to všetko? Spomeniem len jeho hlavné „hriechy“. Postavil sa proti Istanbulskému dohovoru, počas svojej vlády blokoval prijatie zmluvy s Američanmi o okupácii SR, ktorú schválili až poslanci Matovičovej koalície, a Zuzana Čaputová si div nohy nepolámala ako sa ponáhľala ju podpísať. Ďalej Robert Fico sa postavil proti WHO, proti nezmyslom Svetového ekonomického fóra (WEF), proti nelegálnej imigrácii, proti kvótam na migrantov. A mohol by som pokračovať. Jednoducho sa vzoprel nastoľovaniu celosvetového fašizmu, šíreného spomenutými organizáciami. Ale najväčším jeho „hriechom“ je odmietnutie dodávok zbraní Zelenskému a volanie po mieri. Toto mu predsa tí, čo zarábajú na vojne, nemohli odpustiť. Najmä keď odhalil Macronove plány poslať vojská na Ukrajinu a tým to aspoň na čas zablokoval.

Čo motivovalo strelca? Ak by to mali byť výsledky volieb v roku 2023, tak to znamená že odmieta demokraciu a svojou účasťou na opozičných mítingoch ukazuje prstom priamo aj na ich organizátorov. Nie je podstatné, čím si to strelec sám sebe zdôvodnil, ja za tým vidím prácu cudziny.  A som presvedčený, že je to súčasne odkaz do Maďarska a do Srbska.

Tento stav je podstate výsledkom dlhodobo pestovanej nenávisti predsedom bývalého OĽaNO Igorom Matovičom. Do akej miery sa môže politický súboj na Slovensku vrátiť do stavu pred rokom 2010?

Za tento stav je niekto zodpovedný, niekto ho cielene vyvolal. Pokiaľ nedôjde k potrestaniu aktérov, tak skutočný pokoj nenastane. Jedna strana bude frustrovaná, a druhá, presvedčiac sa o svojej beztrestnosti, bude buntošiť o to viac. Veď sa už aj vracajú na staré chodníčky.  Výsmechom Slovákom do tváre je i to, že Martin Šimečka, človek urážajúci Slovákov ako na bežiacom páse, dostal novinárske ocenenie.                                                                               

Igor Matovič je extra prípad. Jeho inteligenciu netreba podceňovať, no podľa mňa je to človek bez zábran, bez svedomia. Podľa jeho okrídleného statusu sa mu ráta deň, keď naserie kopu ľudí.  Je ako narkoman, to je jeho droga. Občas sa mu však podarí aj vďaka tejto posadnutosti urobiť niečo, s čím nikto nerátal. Jeho dovoz vakcíny Sputnik V z Ruskej federácia odhalil všetkých našich Bruselských a Washingtonských lokajov, ako aj tých prepojených na očkovaciu mafiu. Mal skvelý deň, nasral (či vystrašil?) kopu riťolezcov,. Druhý taký kúsok bol, keď sa počas oficiálneho stretnutia Emmanuelovi Macronovi na tlačovke v priamom prenose vysmial, keď francúzskemu prezidentovi, o ktorom sa hovorí, že vynakladá nemalé prostriedky na kaderníka, povedal, že jeho pred cestou ostrihala jeho nezletilá dcéra. Prečo o tom píšem? Lebo podľa môjho laického názoru, toto dokáže len psychopat nestarajúci sa o dôsledky.

Takže návrat pred rok 2010 nie je možný pokiaľ budú v politike ľudia typu Igora Matoviča, Michala Šimečku, Márii Kolíkovej či Jozefa Pročka a ďalších šíriacich nenávisť. A tí tu budú dovtedy, kým ich občania budú voliť! A budú nachádzať svojich voličov dovtedy, pokiaľ OČTK nezačnú merať nenávistné a dehonestujúce výroky voči všetkým národom rovnakým metrom. Kým budú OČTK prehliadať urážky Slovenského národa, tak sa nič nezmení. Našou spoločnosťou zmieta kríza morálky, no to nejde z východu, ale zo západu.  

Rétoriku OĽaNO prebrala aj najsilnejšia mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko. Jej predseda Michal Šimečka odmietol uznať volebnú porážku. Podľa jeho názoru víťazstvo Roberta Fica bolo zlou správou pre Slovensko, jeho budúcnosť a zahraničnopolitické smerovanie. Sú toto slová a činy demokraticky vyspelého politika?

Bodaj by Progresívne Slovensko, ktorému by výstižnejšie pasovalo meno „Pochováme Slovensko“ bolo neparlamentnou stranou, no ono je stranou parlamentnou, ale na šťastie pre Slovensko opozičnou. 

Michala Šimečku by, podľa môjho názoru, mali stíhať za založenie zločineckej skupiny s cieľom rozvrátiť demokratické zriadenie v Slovenskej republike a uchvátiť moc.  A pozrieť sa na zúbky aj ostatným organizátorom nenávistných demonštrácií. Nemýľme sa, je rozdiel medzi demonštráciou nesúhlasu s vládnou mocou a demonštráciou vyvolávajúcou nenávisť voči konkrétnym politikom pod kepienkom nesúhlasu s vládnou politikou. Veď ten atentátnik  na Roberta Fica sám priznal, že ho k tomu doviedol nesúhlas s vládnou politikou a priznal sa k úsiliu nedemokraticky zvrhnúť demokraticky ustanovenú vládu cestou znemožnenia Ficovi vykonávať funkciu premiéra! Cintulov obhajca operuje tým, že Cintula nechcel zabiť a teda nejde o trestný čin vraždy v štádiu pokusu, ale o menej závažný trestný čin úmyselného poškodenia zdravia premiéra. Zabúda sa v však na to, že cieľom bolo znemožniť Robertovi Ficovi vykonávať funkciu premiéra a tým zvrhnúť vládu, čo je útok na demokratické zriadenie v Slovenskej republike a toto atentátnik sám priznal! Tu nešlo o osobnú nenávisť Cintulu voči Ficovi, tu išlo o politický motív uzurpovania moci, kde Cintula poslúžil ako nástroj.  Nezabúdajme na výrok Michala Šimečku: urobíme všetko, aby Fico nevládol!

Akú úlohu vo zvyšovaní nenávisti v spoločnosti zohrávali niektoré aktivistické médiá? 

Aktivistické? Boli to predovšetkým mainstreamové médiá, po slovensky médiá hlavnej stoky, ktoré pod kepienkom informovania šírili naratív progresívcov. Vrátane RTV:, platenej z našich daní! A niekto sa čuduje, sa vládna koalícia usiluje o zmenu? 

Podľa opozície a časti médií nenávisť vyhrocovali aj súčasní politici koalície. Súhlasíte si ich názorom? 

Vôbec nie! Na hrubé vrece treba hrubú záplatu. Slušné správanie a nevulgárny jazyk  súčasná opozícia  považuje za znak slabosti vládnej koalície. 

Akým spôsobom sa môžeme ako spoločnosť z tohto všetkého poučiť?

Spoločnosť sa dokáže poučiť len silným otrasom. Či na to postačí atentát na premiéra, netuším. Zo súčasnej situácie však mne vyplýva tento záver: Nikto nesmie byť bez kontroly. Ani novinári, ale ani ústavný súd, lebo za dnešný marazmus nesie zodpovednosť aj Ústavný súd SR, ktorý svojim rozhodnutím na žiadosť p-rezidentky Zuzany Čaputovej zmaril referendum o predčasných voľbách, pričom Ústava SR v čl. 93. ods.3. jasne definuje o čom referendum nemôže byť. Sú to základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. O predčasných voľbách tam nie je ani slovo, a ak má pravdu ÚS SR v tejto veci, ako je možné, že je dovolené odvolať starostu/primátora referendom, hoci je tiež volený na 4 roky?                                     A novinári? Niekto múdrejší ako ja už povedal, že za vojny sú zodpovední predovšetkým novinári vytvárajúci v spoločnosti atmosféru psychologickej akceptácie vojny dehumanizáciou protivníka. Veď sa len prizrime slovníku niektorých novinárov k politickým rivalom. No novinári sú opäť len prevodovou pákou. Za nimi stoja majitelia médií a za nimi korporácie. A sme doma.

Otázka na záver. Ako môžu politici a bežní ľudia upokojiť súčasnú vyhrotenú situáciu? 

Podľa môjho názoru mal byť po atentáte okamžite vyhlásený výnimočný stav. Spoločnosť by to akceptovala, ba dokonca s tým rátala, a tým by bola zabrzdená eskalácia napätia. Keďže sa tak nestalo, zostáva len apelovať na zdravý rozum. Bohužiaľ platí stará ľudová múdrosť, že mozog má každý (aj Jozef Pročko), ale rozum nie. Nech sa každý zamyslí kam patrí.  Kto ešte bude voliť Progresívne Slovensko sa fakticky prihlasuje k násiliu, k riešeniu svojej frustrácie streľbou na politikov, schvaľuje atentát!

A nezabudnime ani na Emilka Hodála s jeho nenávistným statusom o strieľaní tých, čo nevolili Zuzanu Čaputovú, a ktorý v plnej nahote odhalil parazitovanie mimovládok na spoločnosti, keď sa chválil ako sa má jeho rodina dobre vďaka zamestnaniu sa v mimovládke. Ozaj, zamysleli sa podporovatelia boja proti zákonu o financovaní mimovládok (v podstate dodnes platný zákon FARA v USA), prečo niekomu prekáža zverejniť za čie peniaze vyvíja svoju činnosť? A prečo sa USA vyhrážajú Gruzínsku za zákon, ktorý platí u nich?  Ak by sme sledovali len časový vývoj udalostí, mohli by sme dospieť k záveru, že Michala Šimečku vyslali z Bruselu, aby rozvrátil Slovensko. Takže upokojenie musí začať od tých politikov, ktorí začali s polarizáciou spoločnosti a to sú podľa mojej mienky politici opozície na čele s Michalom Šimečkom.  Podľa môjho názoru upokojeniu situácie by najviac prispel odchod Michala Šimečku z politiky, ale pochybujem, že by bol schopný takej sebareflexie. 

Zhováral sa: Matej Mindár

Podporte nás

OZ Televízia Veci Verejné

IBAN: SK76 7500 0000 0040 3272 1492