Ilustračné foto: SKsprávy/iStock
Približne pred rokom, v auguste 2021, Dr. Andrey Kortunov , generálny riaditeľ Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti (RIAC), napísal názorový článok, v ktorom sa rétoricky pýtal, čo by sa stalo svetu bez Spojených štátov. Ten článok bol a stále je informatívny, na zamyslenie a podnet na zamyslenie. Ponúka pohľad na potrebu globálnej spolupráce, mieru a solidarity. Pripomína komunistické heslá: svet bez jadra, mier a rozvoj, priateľstvo a medzinárodná solidarita.
Po historickom páde sovietskej éry Rusko skutočne snívalo o zvýšení svojho postavenia vstupom do medzinárodných organizácií. V priebehu posledných troch desaťročí sa stalo členom mnohých globálnych orgánov, ktoré sa aktívne zúčastňujú na činnosti Organizácie Spojených národov.
Okrem toho Rusko vytvorilo Veľkú Eurázijskú úniu, BRICS – skupinu štátov zahŕňajúcu Brazíliu, Indiu, Čínu a Južnú Afriku – a Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO). Vzhľadom na prebiehajúce zmeny Rusko vystúpilo z niektorých zahraničných organizácií vrátane Skupiny ôsmich (G-8), Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a Európskeho súdu pre ľudské práva (EDĽP). Tie tiež vyvolali horúce diskusie, či ho ponechať v Skupine dvadsiatich (G-20).
Správy kategoricky zdôrazňujú, že priebeh geopolitických udalostí sa stáva nezvratným. Podľa jednej správy:
Rusko nemá v úmysle tolerovať podvratné akcie vykonané kolektívnym Západom s cieľom vytvoriť poriadok založený na pravidlách, ktorý by nahradil medzinárodné právo pošliapané Spojenými štátmi a ich satelitmi
Dnes sa však zdá, že sme takmer blízko začiatku jadrovej vojny. Svetová ekonomika je otrasená, ceny raketovo stúpajú, do niektorých častí sveta sú deficitné dodávky ropy a plynu. Svet má všetky nevyužité prírodné zdroje na to, aby boli životy ľudí udržateľné, ale odhaduje sa, že polovica svetovej populácie je v súčasnosti pod neznesiteľným strachom a hlbokým tlakom, pričom väčšina sa snaží zarobiť si na živobytie.
Tento článok sa snaží zamerať konkrétne na Rusko a svet. Pokúšame sa predstaviť si, čo sa stane s Ruskom bez Spojených štátov a Európy.
Neuveriteľne vzrástli vzťahy za posledných pár rokov a takmer na pokraji úplného kolapsu. Ďalšia studená vojna je skutočne predo dvermi pripomínajúca predchádzajúcu ideologickú konfrontáciu medzi Východom a Západom. Rusko si dnes predstavujeme bez dvoch globálnych mocností; Spojených štátov a Európy.
Čo by sa stalo s Ruskom bez Spojených štátov a Európy? Dr Andrey Kortunov, generálny riaditeľ Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti (RIAC), vo svojom článku uverejnenom na webovej stránke RIAC v auguste 2021 ponúkol definíciu alebo popis Spojených štátov, ktoré sa často označujú ako „nepostrádateľný národ“.
Tento výraz prvýkrát použil v januári 1997 prezident Bill Clinton počas svojho druhého inauguračného prejavu. A potom to Madeleine Albrightová spomínala vo svojich prejavoch a spisoch pri mnohých príležitostiach.
Samozvaný svetový policajt
Základnou myšlienkou „nepostrádateľnosti“ je, že by bolo jednoducho nemožné udržať čo i len relatívny poriadok vo svete – nehovoriac o riešení základných globálnych a regionálnych problémov – bez Spojených štátov.
„Pravdepodobne nie je náhoda, že razenie mincí vzniklo a získalo na sile v čase, keď sme žili v takmer úplne unipolárnom svete, keď vplyv a autorita USA na celom svete vzrástli za neuveriteľne krátke obdobie do nevídaných výšok času,“ napísal vo svojom článku.
Situácia sa teraz vyvíja inak a Spojené štáty a Európa sú nepostrádateľné. Môžeme sa dnes bez nich, vzhľadom na niektoré typické okolnosti, zaobísť?
Rusko v posledných mesiacoch vystúpilo z mnohých medzinárodných organizácií, a preto sa dostalo do samoizolácie. Rusko sa snaží uzatvárať spojenectvá proti Spojeným štátom a Európe.
Ruská alternatíva: viacpolárny svet
Vedie novú alianciu po prvé za porážku unipolarizmu a po druhé za vytvorenie nového svetového politického a ekonomického poriadku. Čo by sa však stalo s Ruskom, ak by Rada federácie a Štátna duma (oba orgány Ruskej federácie) uzákonili zákaz používania západných a európskych jazykov, napríklad angličtiny a francúzštiny, z dôvodu absolútnej nenávisti voči týmto dvom mocnostiam?
Čo ak bude Rusko musieť zakázať používanie angličtiny, najmä vo svojich vzdelávacích inštitúciách, zastaviť programy vyučované v angličtine v celej Ruskej federácii. Čo sa stane, ak projekt Skolkovo, považovaný za Sillicon Valley, vykopne všetkých zahraničných obyvateľov?
Kultúrna a vzdelávacia spolupráca medzi Ruskom, Európou a Spojenými štátmi sa nakoniec zrútila.
Zmrzačil a zosmiešnil prácu s občianskou spoločnosťou. Rusko uzavrelo British Council, Americkú vzdelávaciu radu s programom Future Leaders Exchange (FLEX) a Alliance Française a Geotheho Institute.
Ide o najväčšie kultúrne siete v Británii, Spojených štátoch, Francúzsku a Nemecku. Rusko síce zápasí s vlastnou neziskovou mimovládnou organizáciou Russkiy Mir, ktorej úlohou je predovšetkým popularizovať ruský jazyk, literatúru a ruskú kultúru po celom svete, no naopak považovalo za potrebné zastaviť nepolitické a neziskové vzdelávacie odvetvia tých západných, ktoré fungovali pod ich diplomatickými misiami v Ruskej federácii.
Program FLEX, vytvorený ako najlepší spôsob, ako zabezpečiť dlhodobý mier a vzájomné porozumenie medzi USA a krajinami Eurázie, umožňuje mladým ľuďom, viac ako 35 000 študentom, ktorí každoročne súťažia, dozvedieť sa o Spojených štátoch a naučiť Američanov o ich krajinách, väčšinou z bývalých sovietskych republík.
Tieto vzdelávacie a kultúrne centrá prakticky pomohli tisíckam ruských študentov vďaka grantom podporovaným vládou získať porovnateľné znalosti v rôznych akademických oblastiach v zahraničí. Zatiaľ čo niektorí po ukončení vzdelávacích programov stále zostávajú v zahraničí, iní sa vrátili, aby prispeli svojimi kvótami k trvalo udržateľnému rozvoju v Rusku.
Čo by sa stalo s Ruskom bez Spojených štátov a Európy?
Podnikateľská angažovanosť Spojených štátov jednoducho nie je porovnateľná s ekonomickou stopou Ruska v Spojených štátoch.
Dňa 29. apríla 2021 usporiadal prezident Vladimir Putin videokonferenciu s vedúcimi predstaviteľmi niekoľkých korporátnych francúzskych spoločností – členmi Francúzsko-ruskej obchodnej a priemyselnej komory (CCI France-Russia), aby prediskutovali niektoré aspekty rusko-francúzskej obchodnej, hospodárskej a investičnej spolupráce , vrátane realizácie veľkých spoločných projektov, ako aj vyhliadok na spoluprácu v Ruskej federácii.
Z historických záznamov bolo Francúzsko označované za kľúčového ekonomického partnera Ruska, ktoré si medzi krajinami EÚ (Európsku úniu tvorí 27 členských krajín) drží na 6. mieste vo výške akumulovaných investícií do ruskej ekonomiky a na 5. mieste v r. objem obchodu.
Viac ako 500 spoločností s francúzskym kapitálom pôsobí v rôznych odvetviach ruskej ekonomiky. Napriek určitému poklesu vzájomného obchodu v roku 2020 je konečný údaj celkom prijateľný na úrovni 13 miliárd USD. Francúzske investície v Rusku sa však pohybovali okolo 17 miliárd USD, zatiaľ čo ruské investície vo Francúzsku boli veľmi malé na úrovni 3 miliárd USD.
V Rusku zohrávajú významnú ekonomickú úlohu krajiny EÚ ako Británia, Nemecko, Holandsko, Taliansko a Španielsko.
Ich úroveň podnikania je oveľa vyššia ako v Rusku v Európskej únii. Rusko je nepochybne iba dodávateľom energie, ale jeho ekonomická angažovanosť je pomerne malá.
Sankcie na destabilizáciu ruskej ekonomiky
Mnoho západných a európskych spoločností pozastavuje svoju obchodnú činnosť. Kremeľ a ruské úrady tvrdia, že Spojené štáty a blok Európskej únie prijímajú systematické a dobre premyslené opatrenia na destabilizáciu ekonomiky Ruska.
Uskutočňuje sa niekoľko „systematických, veľmi vážnych opatrení zodpovedajúcich mimoriadnym nepriateľským podmienkam, ktoré na nás boli kladené nepriateľskými akciami (iných krajín), dobre premyslených opatrení,“ povedal na jednej zo svojich mediálnych konferencií hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.
„Jednotné Rusko“ – najväčšia politická strana v Rusku, ktorá podporuje politiku prezidenta Putina – navrhla znárodnenie podnikov tých západných spoločností, ktoré odmietli pôsobiť v Ruskej federácii. Tajomník Generálnej rady Jednotného Ruska Andrey Turchak 7. marca uviedol, že štátna legislatívna komisia schválila iniciatívu umožňujúcu znárodniť majetok zahraničných korporácií opúšťajúcich ruský trh.
Na druhej strane Dr Andrey Kortunov navrhol uskutočniť myšlienkový experiment: predstavte si, že by sa Spojené štáty úplne odklonili od svetovej politiky, porušili by všetky medzinárodné dohody, ktorých je Washington zmluvnou stranou, vzdali sa všetkých záväzkov, ktoré krajina prijala, odstúpili zo všetkých globálnych a regionálnych organizácií, zavreli hranice, zatvorili veľvyslanectvá a konzuláty, zmrazili imigráciu a pozastavili všetku komunikáciu s vonkajším svetom, kým veci nebudú vyzerať lepšie, pričom všetku svoju pozornosť zamerajú na vybudovanie svojho biblického žiariaceho mesta na kopci. Otázka doktora Andreya Kortunova:
Čo by sa stalo so svetom, keby boli Spojené štáty vymazané z mapy?
Na začiatok by na svete zostala len jedna jadrová superveľmoc, a to Rusko. V súlade s tým sa zrútia posledné základy bilaterálnej americko-ruskej kontroly strategických zbraní. Je nepravdepodobné, že by iné jadrové mocnosti mali osobitný záujem začať rokovania s Moskvou o jadrových zbraniach, pretože priepasť medzi Ruskom a všetkými ostatnými hráčmi je jednoducho príliš veľká.
Je ešte menej pravdepodobné, že Moskva bude súhlasiť s tým, že sa vzdá svojej jedinečnej jadrovej výhody nad zvyškom sveta. Bezpodmienečná jadrová prevaha však automaticky neznamená, že by Moskva mohla slobodne diktovať svoju vôľu v globálnej politike.
To znamená, že šírenie jadrových zbraní sa pravdepodobne výrazne zhorší. Bez „rozšíreného odstrašovania“ Spojených štátov by mnohí ich bývalí spojenci a partneri uvažovali o získaní vlastných jadrových zbraní. Ide predovšetkým o krajiny východnej Ázie (Japonsko, Južná Kórea a Taiwan) a Blízkeho východu (Saudská Arábia, Turecko a Egypt). Myšlienka vybudovania jadrového arzenálu sa môže uchytiť aj v Nemecku. V krátkom čase by sa mohlo objaviť asi päť alebo šesť nových jadrových mocností.
Hoci je nepravdepodobné, že by šírenie jadrových zbraní vo východnej Ázii viedlo k prudkej eskalácii vojenských a politických rizík, vznik nových jadrových štátov na Blízkom východe by bol plný strašných dôsledkov – tak pre región, ako aj pre celé medzinárodné spoločenstvo.
Napriek tomu by sme mali uznať, že hrozba šírenia jadrových zbraní existuje aj dnes, čo možno z veľkej časti pripísať prístupu Spojených štátov k riešeniu otázok súvisiacich s iránskym jadrovým programom. Otázka znie:
Bolo by NATO schopné prežiť vo svete bez Spojených štátov?
Teoreticky áno, ale len vtedy, ak európske veľmoci – Spojené kráľovstvo, Nemecko a Francúzsko – do toho vložia maximálne politické, ekonomické a vojenské úsilie.
Zvyšné krajiny bloku budú musieť zvýšiť svoje príspevky na obranu o viac ako dve percentá, na ktorých dnes Washington trvá, na štyri až päť percent. Ani to by však nevyvážilo straty, ktoré by NATO utrpelo v dôsledku stiahnutia sa USA. Bez amerického vedenia by sa NATO pravdepodobne zmenilo na regionálny vojenský a politický nástroj Európskej únie – zatiaľ čo úloha Londýna v organizácii by bola nejasná, keďže už nie je v EÚ – a NATO by malo oveľa skromnejšiu úlohu vo svete ako dnes.
Bez Spojených štátov je nepravdepodobné, že by NATO pokračovalo v presadzovaní svojich súčasných globálnych ambícií a zostávajúci členovia sa možno zdráhajú donekonečna rozširovať zónu geografickej zodpovednosti organizácie.
Bez USA by nastúpila technologická čínska veľmoc
Vo svete bez Spojených štátov by sa Čína takmer automaticky stala nesporným lídrom v globálnych technológiách. Hoci Európa, Japonsko, India a štáty juhovýchodnej Ázie by pravdepodobne mali väčšiu motiváciu spojiť sily, aby spochybnili hegemóniu Číny v tejto oblasti.
S ohľadom na túto skutočnosť je ťažké povedať, či by bolo možné vytvoriť globálny technologický ekosystém, ktorý by bol nezávislý od Pekingu bez Spojených štátov. To by do značnej miery záviselo od toho, ako rigidná alebo flexibilná by sa v skutočnosti ukázala byť hegemónia Pekingu, ako aj od toho, do akej miery by sa Číne podarilo vyhnúť sa monopolizácii nových technológií, ktoré sú zásadné pre globálnu komunitu ako celok.
Dr Andrey Kortunov napísal, že euro sa nevyhnutne stane hlavnou rezervnou menou, keď dolár opustí globálny finančný systém. Čínsky jüan nie je úplne konvertibilný, čo znamená, že by trvalo dlho, kým by Čína mohla konkurovať Európskej únii vo finančnej sfére.
Reforma finančných inštitúcií
Ostatné svetové meny – ako britská libra, japonský jen a švajčiarsky frank – by mohli získať na význame. Európske a ázijské finančné centrá (Londýn, Frankfurt, Šanghaj, Singapur atď.) by dostali ďalšie silné stimuly na rozvoj.
Medzinárodné finančné inštitúcie (Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj a Medzinárodný menový fond), v ktorých Spojené štáty tradične zohrávajú vedúcu úlohu, by prešli rozsiahlymi – a pravdepodobne veľmi bolestivými – reformami.
Ako vedľajšiu poznámku uvedieme, že Organizácia Spojených národov by tiež utrpela hlbokú inštitucionálnu krízu, pretože by prišla o svoje súčasné sídlo v New Yorku a približne 22 percent svojho základného rozpočtu, ako aj o príspevky USA do jednotlivých oddelení a programov OSN.
Arktická rada by utrpela menej, keďže americký sektor Arktídy je oveľa menší ako sektor Ruska a Kanady. Navyše, Spojené štáty ešte neratifikovali Dohovor OSN o morskom práve, čo trochu komplikuje pozíciu Washingtonu v Arktickej rade.
Reštrukturalizácia trhov
Absencia Spojených štátov na svetových energetických trhoch by mohla viesť k dočasnému oživeniu OPEC a posilneniu pozícií Ruska. „Zelená“ a „bridlicová“ revolúcia však budú pokračovať v nezmenšenej miere.
Odchod Washingtonu z globálnych trhov so zbraňami a potravinami by tiež viedol k významnej reštrukturalizácii týchto trhov. Aj pri spoločnom úsilí zostávajúcich hráčov by medzeru, ktorú Spojené štáty zanechali na trhu so zbraňami, bolo mimoriadne ťažké vyplniť.
Keďže Hollywood už nie je centrom globálneho filmového priemyslu, mestá, ktoré si túto pozíciu držali – predovšetkým Paríž a Rím – by mali šancu oživiť svoju bývalú filmovú slávu.
Európski filmári by však na svetovom zábavnom trhu čelili tvrdej konkurencii zo strany filmárov indického a najmä čínskeho pôvodu. Vymiznutie New Yorku zo svetovej módy by dalo druhý dych Parížu a Milánu, zatiaľ čo Spojené kráľovstvo by sa pravdepodobne ostalo centrom hudobného života ešte dlho.
Podľa Dr. Andreya Kortunova by odchod spoločnosti Apple – a jej iPhonov a MacBookov – z trhov s prenosnou elektronikou vytvoril vákuum, o zaplnenie ktorého by bojoval tucet najväčších elektronických gigantov v Číne, Japonsku, Južnej Kórei a na Taiwane. Samozrejmá izolácia Ameriky by vyvolala otrasy cez trhy vyššieho vzdelávania a vedy na celom svete, ktoré by sa odrazili v nasledujúcich desaťročiach.
Celkom prirodzene by sa svet nezrútil. Prežilo by odchod Spojených štátov rovnako, ako prežilo vyhynutie dinosaurov a mamutov.
Bolo by to spočiatku ťažké a mimoriadne nepríjemné, najmä pre tých medzinárodných hráčov, ktorí sa desaťročia schovávajú v tieni americkej superveľmoci. Odchod Spojených štátov by viedol k množstvu kríz a konfliktov a dlhému obdobiu nestability a neistoty, keďže boj o „americké dedičstvo“ by bol nevyhnutne dlhý a napätý.
Jednoduchšie riešenia bez Washingtonu
Nejako by sme sa cez to predsa len dostali! Navyše, svet už počas prezidentovania Donalda Trumpa videl Washington ako nepredvídateľného a nespoľahlivého partnera. V skutočnosti bude jednoduchšie vyriešiť určité problémy bez Washingtonu.
Podľa doktora Andreja Kortunova by svetu chýbali Spojené štáty. „Chýbal by nám americký optimizmus, americká energia a americký pohon. Chýbali by nám výškové budovy Manhattanu, úzke uličky Francúzskej štvrte v New Orleans a rozľahlé prérie Great Plains.
Chýbala by nám country hudba, steaky v chicagskom štýle a kalifornské muškátové chardonnay. Chýbal by nám Halloween, Deň vďakyvzdania a možno aj Deň nezávislosti. Rovnako ako by celému svetu chýbalo Rusko, Argentína, Etiópia a Nový Zéland. Každá krajina je svojím spôsobom jedinečná a nenahraditeľná. V tomto zmysle sú Spojené štáty skutočne nenahraditeľným národom,“ uviedol vo svojom závere.
Európske Rusko predstavuje asi 75 % celkovej populácie Ruska. Demografické dokumenty však ďalej uvádzajú, že 1,8 milióna Rusov žije v Európskej únii (väčšina v Británii, Nemecku a Francúzsku), 1,3 milióna Rusov žije v Spojených štátoch (väčšina v New Yorku a Washingtone) a v Kanade.
Spojené štáty a Kanada a Európska únia poskytli lepšie životné podmienky Rusom viac ako americkým, kanadským a európskym občanom (v skutočnosti veľmi malému počtu), ktorí žijú v Ruskej federácii.
Ale potom sú rétorické otázky: Čo by sa skutočne stalo s Ruskom bez Spojených štátov a Európy? Môže Rusko viesť vznikajúci globálny ekonomický poriadok? Je Rusko pripravené podporiť rozvojové krajiny, kde zlyhali Spojené štáty a Európa?
Je Moskva finančným centrom a hostiteľom zastupiteľských kancelárií medzinárodných organizácií ako v New Yorku a Washingtone a v Európe? Môže sa Rusko zmeniť na superveľmoc s vlastnosťami hegemónie a poskytnúť cudzincom rovnaké podmienky, aké má USA a Európa? Je toto koniec ruského amerického a európskeho sna?
Zvláštna otázka doktora Andreyho Kortunova znie: Čo by sa stalo svetu bez Spojených štátov? Osobitné poďakovanie za otázku na zamyslenie a podnetnú otázku od Dr. Andreja Kortunova, generálneho riaditeľa RIAC.
Ruská rada pre medzinárodné záležitosti (RIAC) je neziskový akademický a diplomatický think-tank, ktorý bol založený vo februári 2010. RIAC si kladie za smerovanie svojich aktivít posilňovanie mieru, priateľstva a solidarity a úzko spolupracuje so štátom, akademickou komunitou a podnikmi. a občianska spoločnosť v snahe nájsť zahraničnopolitické riešenia zložitých rôznorodých problémov.
Kester Kenn Klomegah
O autorovi: Kester Kenn Klomegah , ktorý predtým spolupracoval s Inter Press Service (IPS), je teraz pravidelným prispievateľom do Global Research. Ako všestranný výskumník je presvedčený, že každý si zaslúži rovnaký prístup ku kvalitným a dôveryhodným mediálnym správam.
Medzititulky: redakcia SKsprávy
Rafael Rafaj
Zdroj: SKspravy.sk https://skspravy.sk/svet/rusko-a-svet-historia-a-geopoliticka-analyza-co-by-sa-stalo-s-ruskom-bez-spojenych-statov-a-europy/ © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia
