Prvý prázdninový týždeň priniesol tri významné míľniky slovenskej politiky. S reštartom verejnoprávneho telerozhlasu sa skončila viac ako trinásťročná éra RTVS. Nová inštitúcia STVR sa bude musieť popasovať s odpolitizovaním spravodajstva a publicistiky. Očakáva sa, že budúce nové vedenie prinavráti jej stratenú verejnoprávnosť, v ktorej nestrannosť, vyváženosť a objektivita bude úplnou samozrejmosťou. Zverejnenie rozhodnutia ústavného súdu potvrdzujúce súlad s ústavou väčšinu ustanovení „kontroverznej“ novely trestných kódexov, je len ďalšou nepríjemnou, ale zaslúženou ranou pre našu opozíciu. Preklasifikovanie pokusu o politicky motivovaný atentát na demokraticky zvoleného štvornásobného premiéra Roberta Fica na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku je len potvrdením toho, že páchateľ Juraj Cintula sa radikalizoval počas opozičných protestov, ktorých jedinou úlohou bola podpora neúspešného prezidentského kandidáta Ivana Korčoka. Toľko k slovenskej politike.
Ako slovenský národ si v tento deň pripomíname významný cirkevný a štátny sviatok venovaný príchodu svätých Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Na pozvanie vtedajšieho kniežaťa Rastislava mala byzantská misia okrem misionárskej činnosti vymaniť spod fransko-nemeckého vplyvu vtedajšiu veľkomoravskú spoločnosť. Niektorí historici sa neboja nazvať tamojšie miestne obyvateľstvo starými Slovákmi. Pamätám si na časy, keď samotný premiér Robert Fico počas svojej prvej vlády používal tento termín. Toľko kritiky od niektorých historikov, novinárov, ale aj politikov spochybňujúcich naše skutočné slovenské dejiny, bolo určitý čas takmer na dennom poriadku. Dnes by sme týchto ľudí nazvali progresívnymi liberálmi. Každý rok si radi kopnú do diela solúnskych bratov. Svojimi pseudoargumentami nazývajú cyrilo-metodskú tradíciu za obyčajný mýtus. Kvôli tomu sú presvedčení, že aj samotná preambula Ústavy SR stojí na mýtoch. Ak by sme lepšie spoznali ich vnútorný svet, u mnohých z nich by sme objavili ich skryté čechoslovakistické zmýšľanie a nostalgiu za bývalým masarykovsko-benešovským Československom. V ich pomýlenom ponímaní slovenský národ neznamená absolútne nič.
Ako hlavný a „nepriestrelný“ argument používajú krátkosť cyrilo-metodskej misie na našom území. To, že naši predkovia sa stali o pár desiatok rokov neskôr súčasťou Uhorského štátu a začali používať latinskú liturgiu a latinské písmo, sme podľa ich názoru stratili akékoľvek historické puto s byzantskou misiou vo Veľkej Morave. Nemajú však pravdu. Po rozpade Veľkej Moravy stratili starí Slováci svoje dominantné postavenie v strednej Európe. Boli to práve svätí Cyril a Metod, ktorí po štátotvornej stránke zabezpečili v Ríme vytvorenie veľkomoravskej cirkevnej provincie. V čase stredoveku tento právny akt dával každému európskemu národu suverénne postavenie. O sto rokov neskôr novovznikajúce Uhorsko, môžeme bez hanby povedať spoločný štát starých Slovákov a starých Maďarov, bolo postavené na odlišných štátotvorných základoch. Odkaz cyrilo-metodskej misie sa však nikdy na našom území nestratil. O deväť storočí neskôr sa slovenské národné hnutie bojujúce proti maďarizácii začalo logicky opierať o duchovný a štátotvorný odkaz solúnskych bratov. Malo to svoju logiku. Uhorsko prestalo byť bezpečným miestom pre Slovákov. Tým, že Veľká Morava bola počas deviateho storočia v čase cyrilo-metodskej misie stredoeurópskou mocnosťou, mali sa naši národovci o čo právom opierať.
Po odznení vyššie uvedených faktov musí byť každému rozumnému človeku jasné prečo časť vedeckej, politickej a mediálnej obce neustále spochybňuje odkaz svätého Cyrila a svätého Metoda. Mnohí z nich sú aj zarytými ateistami, pre ktorých je všetko národné a kresťanské spiatočnícke a odsúdeniahodné. Nenechajme sa však znechutiť. Neustále pestujme duchovný a štátotvorný odkaz našich solúnskych bratov najmä medzi mladou generáciou. Netreba sa hanbiť za svoju históriu a pôvod. Ako Slováci môžeme byť právom hrdí na to, že sme jedným z najstarších kultúrnych národov Európy.
Autor: Matej Mindár
Foto1: Teraz.sk
Foto2: Slovakia Travel