Horúce letné dni na Slovensku nie sú chudobné na politické udalosti. Okrem protestov opozície a ich spriaznených umelcov proti politike súčasného vedenia rezortu kultúry, sa posledné dni nesie téma návrtu slovenských hokejistov pôsobiacich v ruskej KHL späť do reprezentácie. Drvivá väčšina zdravo uvažujúcich fanúšikov to s radosťou privítala. Nástupom novej vlády Slovenský zväz ľadového hokeja konečne môže počítať so všetkými hráčmi, ktorých momentálna kvalita dosahuje požadovanú reprezentačnú úroveň. O tom, že moje tvrdenie sa zakladá na pravde svedčia aj slová slovenského obrancu Mário Grmana momentálne pôsobiaceho v ruskom Vladivostoku.
Nie všetci hráči a fanúšikovia sa však tomu potešili. Avizované príchody hráčov z KHL posilniť slovenskú reprezentáciu v kľúčovom kvalifikačnom turnaji o postup na zimné olympijské hry v talianskom Miláne, v ktorých v prípade postupu budeme obhajovať senzačné tretie miesto z Pekingu, sú pre nich zásadným problémom. V ich dovolím si povedať bludnom ponímaní bude lepšie, ak Slovensko oslabené o hráčov KHL nepostúpi na olympiádu, ako by malo postúpiť s hráčmi podporujúcich krvavého ruského diktátora Vladimíra Putina v boji s ukrajinskou armádnou. Toto ich neskutočné pokrytectvo je až do neba volajúce. Ak týmto ľuďom nikdy nevadilo ako USA viedlo vojny v Iraku, Afganistane a mnohých ďalších častiach sveta, nemajú právo nás ostatných moralizovať. Nikdy nevyzvali slovenských hráčov z NHL, aby kvôli americkej invázii do Iraku nešli reprezentovať slovenskú hokejovú reprezentáciu. Ak by títo hráči chýbali v našom reprezentačnom kádri v roku 2003, nikdy by sme nezískali bronzové medaily. Len toľko na okraj. Trápnosti o akejsi morálnej integrite sú na smiech. Čakajú nás tri dôležité zápasy. Našu roztrieštenosť určite radi využijú naši traja súperi z Rakúska, Maďarska a Kazachstanu.
Iba pre hlúposť a ego nemusíme prvýkrát v ére samostatnosti postúpiť na olympijský hokejový turnaj. Nie kvôli nízkej kvalite nášho kádra, ale pre politiku. Rozumiem niektorým váhajúcim hráčom, že sú zrejme pod silným tlakom zo strany ich rodín a okolia. Jednu vec si však musia uvedomiť. Naši súperi budú na to pripravení. Psychickú nepohodu našich veľmi radi využijú. Na záver už iba pár slov. Každá vojna je zlom. Nesmieme však selektívne pristupovať ku rôznym konfliktom vo svete pod zrkadlom politických ideológií a svetonázorov. Ak budeme v tomto pokračovať namiesto pokoja v našej spoločnosti bude vládnuť zloba, nenávisť a pokrytectvo. Nedopusťme to.
Autor: Matej Mindár
Foto: Internet