Na pozadí politických udalostí tohto týždňa sme si ako národ a štát pripomenuli 160. výročie narodenia Mons. Andreja Hlinku. Keďže sa pri moci momentálne národno-sociálna vláda, mnohí z nás sme márne dúfali, že štát si primeraným spôsobom uctí pamiatku jedného z najvýznamnejších velikánov moderných slovenskej dejín. Mýlili sme sa. Spolu s „mainstreamovými“ médiami a verejnoprávnou televíziou a rozhlasom ani prezident spolu s premiérom, sa nijakým spôsobom nezmienili o človeku, ktorý sa ako Otec národa zaslúžil a o slovenský národ a Slovenskú republiku. Keby nebolo Matice slovenskej, Spoločnosti Andreja Hlinku, občianskeho združenia Cyrilometodiada a mesta Ružomberok, pamiatka na bojovníka slovenskej autonómie by zostala prachom zapadnutá.
Prečo je vlastne v súčasnom demokratickom prostredí stále zakázané hovoriť o osobnosti, ktorá nemalým spôsobom prispela k tomu, že sme sa ako Slováci stali štátotvorným národom? Pri čítaní týchto riadkov si mnohí z vás poviete, že predsa v demokracii už dávno nežijeme. Iste súhlasím s vami, že nikde v západnom svete nie je stopercentná sloboda slova. Napriek tomuto všetkému si myslím, že našim súčasným vládnym politikom chýba v niektorých veciach viac osobnej a politickej odvahy. Tým, že väčšina z nich vyrástla ešte v starom režime, sa stali obeťami nielen falšovania našich dejín, ale aj v tom čase pestovaného nekritického komunistického kultu o Slovenskom národnom povstaní. To je jeden z dôvodov prečo nedokážu mať rovnakú úctu ku všetkým slovenským osobnostiam pochádzajúcich z rôznych politických táborov.
Veľký klin do duše slovenského národa vrazil bývalý komunistický režim spoločne s politikou Prahy voči Slovákom po druhej svetovej vojne keď označoval akékoľvek spájanie s Andrejom Hlinkou a jeho HSĽS za prejavy fašizmu. Tento naratív si vedome alebo nevedome osvojili takmer všetci naši dnešní politici bez ohľadu na to, či sú v koalícii alebo opozícii. Viac ako štyridsaťročná vláda komunistov narobila v tomto smere na Slovensku veľké škody. Odpoveď na otázku kedy sa nebudeme na Slovensku báť hovoriť pravdivo o svojej minulosti, je veľmi jednoduchá. Všetko máme vo svojich rukách. Nesmieme strácať odvahu hovoriť o sebe kto v skutočnosti sme a aká je naša skutočná história. Musíme začať striktne oddeľovať udalosti, ktoré sa udiali pred smrťou a po smrti Mons. Andreja Hlinku. Pokiaľ sa ako národ budeme naďalej sebabičovať, nikdy sa nevysporiadame s našou dnes ešte stále pomerne nedávnou históriou.
Odkaz Mons. Andreja Hlinku je aj pre dnešnú dobu stále aktuálny. Ako bojovník za národné práva Slovákov v Rakúsko-Uhorsku a medzivojnovom Česko-Slovensku odmietal vtedajšie prenikanie politického liberalizmu a modernizmu nielen do spoločnosti, ale aj do Katolíckej cirkvi. Kiežby si z neho brali príklad aj naši súčasní vládni činitelia, ktorí ako o sebe deklarovali, sú hrádzou proti liberálnemu progresvizmu. Otec národa snímal o slovenskej spoločnosti, ktorá sa na jednej strane nebude obávať technického pokroku, ale popri tom si zachová svoje kresťanské a národné povedomie. Treba veriť, že pri ďalšom okrúhlom výročí si aj naša najvyššia štátna reprezentácia primeraným spôsobom uctí jeho nezmazateľný prínos pre slovenský národ a Slovenskú republiku.
Autor: Matej Mindár
Foto: internet
