18.5.2026 (SITA.sk) – Rozhovor Fish & Chips s Bibianou Ondrejkovou.
Bibiana Ondrejková patrí k osobnostiam, ktoré sa nedajú uzavrieť do jednej profesie. Je herečka, moderátorka, pedagóg, autorka detských kníh aj žena, ktorá celý život prepája umenie so záujmom o človeka. V rozhovore pre SITA v podcaste Fish & Chips otvorene hovorí o ceste od konzervatória cez divadlo a televíziu až po školstvo a písanie, pričom všetko spája jednou spoločnou niťou: snahou odovzdávať ľuďom niečo zmysluplné.
Cesta, ktorá sa nedala naplánovať
Ondrejková vyštudovala Bratislavské konzervatórium, odbor hudobno-dramatický, no jej životná dráha sa nevyvíjala podľa jedného presného scenára.
Sama priznáva, že od detstva chcela „všetko“ – byť baletkou, učiteľkou, lekárkou aj herečkou, no napokon ju prirodzene priviedla cesta k umeniu. Dôležitým medzníkom bol aj čas strávený v divadle, televízii a dabingu, kde získala široký rozhľad a skúsenosti, ktoré ju formovali nielen profesijne, ale aj ľudsky.
Neskôr sa jej záujem posunul aj do sociálnej oblasti. Po rokoch práce v médiách a umení sa rozhodla študovať sociálnu prácu, v ktorej napokon získala aj doktorát. Práve tento prechod ukazuje, že jej kariéra nebola jednorazovou voľbou, ale skôr prirodzeným rozvíjaním toho, čo ju dlhodobo priťahovalo.
Škola života aj javiska
Veľkú časť rozhovoru venuje pedagogickej práci. Učenie na konzervatóriu podľa nej nie je len o výkone, ale aj o motivácii a ľudskom prístupe.
Študentom pripomína, že prišli za svojimi snami, a jej úlohou je pomáhať im nezabudnúť, prečo na tej škole sú. Jej prístup je postavený na porozumení, ale aj na nárokoch, pretože mladí ľudia podľa nej často potrebujú nielen technické vedenie, ale aj podporu pri hľadaní vlastnej cesty.
Zároveň zdôrazňuje, že dnešní študenti často čelia tlaku, neistote a strate pozornosti. Práve preto sa snaží vytvárať prostredie, v ktorom môžu hovoriť otvorene, zdieľať obavy a učiť sa pracovať so sebou samými. To, čo odovzdáva v škole, nevníma len ako výučbu herectva či spevu, ale ako kombináciu umeleckej a ľudskej výchovy.
Strach, tréma a profesionalita
Ondrejková hovorí aj o trémach, ktoré sú prirodzenou súčasťou javiskového života. Najväčší strach podľa nej prichádzal pri speve, najmä v mladosti, keď ju silno zasiahla poznámka, že „nevie spievať“. Tento zážitok ju na čas psychicky zlomil, no zároveň ju motivoval hľadať dobrých pedagógov a postupne získavať istotu. Spev sa tak pre ňu stal nielen disciplínou, ale aj osobným víťazstvom.
S úsmevom spomína aj na situácie, keď jej na pódiu vypadol text alebo keď spadla priamo počas predstavenia. Napriek tomu tvrdí, že improvizácia je vec tréningu, odvahy a vnútorného oslobodenia. Podľa nej sa človek musí naučiť, že ani veľká chyba nie je katastrofa, ale len jedna epizóda v celom príbehu.
Divadlo, televízia aj spev
V rozhovore sa vracia aj k svojej hereckej a moderátorskej kariére. Prešla viacerými divadlami, účinkovala v televízii, v rádiu aj v dabingu, no stále ju láka spojenie umenia, hudby a moderovania. Keby si mala vybrať jeden smer, najbližšie jej je podľa vlastných slov moderovaná show s umeleckým presahom, kde sa dá spievať, hrať, recitovať a vytvárať atmosféru.
Jej spomienky na javisko ukazujú, že za každým výkonom je množstvo drobných skúseností, tréningov a nervov. Zároveň však z rozhovoru cítiť, že túto prácu miluje práve preto, že je živá, nepredvídateľná a stále ponúka nové výzvy.
Rozprávky z rodinného sveta
Silnou časťou jej tvorby sú detské knihy. Rozprávky o Dúhovke Julke vznikli pôvodne z rodinného momentu, keď chcela upokojiť malú dcéru počas detského vzdoru a začala jej spontánne rozprávať príbeh. Z malej domácej rozprávky sa postupne stala knižná séria, ktorú neskôr podporila aj vydavateľka Evita Urbaníková.
Ondrejková vysvetľuje, že jej knihy nie sú len pasívnym čítaním, ale majú deti aj rodičov podnecovať k rozhovoru, aktivitám a fantázii. Sú v nich otázky, úlohy, tvorivé prvky aj priestor na vlastnú predstavivosť. Práve to z nich robí interaktívne dielo, ktoré prepája rozprávku, vzdelávanie a spoločný čas rodiny.
Odkaz pre mladých
Na konci rozhovoru sa zamýšľa nad tým, čo by odkázala svojmu mladšiemu ja. Odpoveď je jednoduchá: viac odvahy. Keby sa dnes znova ocitla na začiatku cesty, neváhala by si viac veriť a možno by skôr využila niektoré príležitosti, ktoré vtedy prehliadla.
Svojim študentom odkazuje, aby si chránili sny, počúvali svoje srdce a zároveň boli zvedaví na svet okolo seba. Podľa nej je dôležité zaujímať sa o históriu, dianie v krajine a zostať verný vlastným princípom. V tom je podstata celej jej životnej filozofie: byť otvorený, ale nestratiť seba.
Podcast: Podcast Fish Chips
Viac k témam: Detské knihy, Divadlo, Herečka, konzervatórium, Moderátorka, Odvaha, Pedagogika, Rozhovory, Televízia, Umenie
Zdroj: SITA.sk – Bibiana Ondrejková: Umenie, empatia a odvaha ísť za svojím – ROZHOVOR © SITA Všetky práva vyhradené.
