17.7.2026 (SITA.sk) – Pri zemetrasení prišla o ruku, jej sestra o obe nohy. Po takmer šiestich desaťročiach sa rozhodla vrátiť pomoc ľuďom postihnutým rovnakou katastrofou.
Keď mala len sedem mesiacov, zostala so svojou rodinou štyri dni uväznená pod troskami zrúteného domu po ničivom zemetrasení vo Venezuele. Zachránil ju vlastný plač, ktorý priviedol záchranárov k miestu, kde ležala. Dnes, takmer o šesť desaťročí neskôr, pomáha obetiam ďalšej katastrofy, ktorá zasiahla jej rodnú krajinu.
María Elena Páezová Pumarová sa po ničivých zemetraseniach z 24. júna okamžite zapojila do zbierok finančnej aj humanitárnej pomoci pre Venezuelčanov. Dva silné otrasy pripravili podľa úradov o život už viac ako 4 800 ľudí a tisíce ďalších sú naďalej nezvestné.
„Každý, kto sa ocitne v takejto situácii, potrebuje pomoc odkiaľkoľvek môže prísť,“ povedala Páezová Pumarová pre agentúru AFP. „A keďže som si tým sama prešla a dostala som toľko pomoci od rodiny, priateľov aj úplne cudzích ľudí, bolo to to najmenej, čo som mohla urobiť.“
Brat nešťastie neprežil
Jej vlastný príbeh sa začal 29. júla 1967, keď sever Venezuely zasiahlo silné zemetrasenie, pri ktorom zahynulo viac ako 200 ľudí. Rodina trávila víkend v apartmánovom dome v meste Vargas, keď sa horné poschodia zrútili a uväznili ich pod troskami.
Práve plač malého dievčatka napokon priviedol záchranárov na správne miesto. „Vďaka môjmu plaču sa dostali najprv k mojej mame, potom k súrodencom a napokon aj ku mne,“ spomína.
Jej brat katastrofu neprežil. Matku, sestru aj ju samotnú sa podarilo vyslobodiť až po takmer štyroch dňoch. Zranenia však zanechali trvalé následky. Sestre museli počas záchrany amputovať chodidlo a neskôr pre gangrénu obe nohy. Páezovej Pumarovej rozdrvila kolíska pravé predlaktie, ktoré jej lekári museli amputovať. Ich matka síce vyviazla bez amputácií, no viac ako rok sa znovu učila používať ruky.
Musela sa naučiť písať ľavou rukou
Napriek tomu opisuje svoje detstvo ako šťastné. Hovorí, že vďaka podpore rodiny a priateľov sa nikdy necítila odstrkovaná. „Nie sme čudní. Sme len ľudia, ktorým sa niečo stalo. Napriek tomu budeme šťastní, budeme žiť a splníme si svoje sny,“ odkázala rodinám, ktoré dnes prežívajú podobnú tragédiu.
Od útleho veku sa musela naučiť fungovať s jednou rukou. Hoci sa narodila ako praváčka, písať sa naučila ľavou rukou. Tvrdí, že práve táto skúsenosť z nej urobila silnú, systematickú a vytrvalú ženu.
„Našla som spôsob, ako zabezpečiť, aby moje postihnutie nebolo postihnutím, ale presným opakom – aby som dokázala robiť všetko, čo v živote chcem,“ povedala.
Napriek skúškam je vďačná za život
Po rokoch práce právničky vo Venezuele sa pred jedenástimi rokmi presťahovala na Floridu, kde dnes pôsobí ako učiteľka. Mladým ľuďom, ktorí prišli pri nedávnych zemetraseniach o zdravie, odkazuje, aby boli trpezliví.
„Každý deň sa posúvame dopredu. Aj keď je to len malý krok, stále je to úspech,“ povedala. „S trpezlivosťou, láskou a podporou sa to dá zvládnuť, pretože ja som mala veľmi šťastný život a som zaň naveky vďačná.“
Viac k témam: Humanitárna pomoc, zemetrasenie vo Venezuele
Zdroj: SITA.sk – Ako bábätko ju spod trosiek zachránil plač. Dnes pomáha obetiam tragédie, ktorú sama prežila © SITA Všetky práva vyhradené.
